Nikdy nevieš dňa ani hodiny 17.kapitola

Spisovateľ/ka: missha | Vložené dňa: 15. apríla 2010
http://citanie.madness.sk/view-28331.php
Celý týždeň sa Sebastian snažil dostať k Eireen, no vôbec sa mu to nedarilo. Vždy mu zabuchli dvere pred nosom alebo mu dokonca ani neotvorili. Rozhodol sa preto, že skúsi šťastie u Rebecy. Našťastie otvorila ona a keď videl, že ho nemieni pustiť dnu, rukou zadržal dvere a tým prinútil Rebecu, aby ich nezavrela a vypočula ho. Tá naňho zlovestne pozrela, ale dvere nechala otvorené.
 
„Eireen s tebou nechce hovoriť," oznámila mu tvrdo.
„Ale ja s ňou chcem, a preto by som bol rád, keby si mi povedala, kde ju nájdem alebo ako sa k nej mám dostať."
„Myslím si, že aj keby som ti to povedala, nedá ti možnosť. Po tom, čo si spravil, by som sa jej ani nečudovala," povedala mu Rebeca.
Sebastian bol chvíľu ticho, rozmýšľal, ako to má Rebece vysvetliť. Nakoniec začal: „Rebeca, počúvaj ma, ..." a ona naozaj počúvala.
 
Asi po 10 minútach vyletel z vchodových dverí a ponáhľal sa do auta. Mal namierené do centra mesta. Bol taký rozrušený, že skoro prešiel na červenú a takmer zrazil chodca. Prišiel k reštaurácii a keď vošiel dnu, uvidel pri recepcii stáť dve ženy. Prišiel až k nim. Tá, čo bola otočená k nemu, sa ho spýtala, či má zarezervovaný stôl a neprestala sa naňho pozerať.
„Nie, stôl zarezervovaný nemám," odpovedal a popritom sledoval, ako Eireen strnula a pomaly sa otočila smerom k nemu.
„Čo tu chceš Sebastian?" spýtala sa ľadovo.
„Prišiel som ti vysvetliť, čo sa vtedy večer stalo. Tak ak dovolíš, bol by som rád, keby sme išli niekam, kde budeme sami."
„Ak si si nevšimol, ja som v práci a mimochodom, ako si vedel, že som tu?" spýtala sa ho Eireen.
„To nerieš a poď so mnou. Kolegyňa to tu zvládne, však?" s otázkou sa otočil na druhú ženu.
Recepčná sa ako keby prebrala zo sna. „Vy ste ten Sebastian Torres? Videla som vás na Stampede. Môžem vás poprosiť o autogram?" spýtala sa a ani nečakala na odpoveď a už mu podávala papier a pero.
„Ďakujem veľmi pekne. Toto mi sestra neuverí," povedala, keď jej Sebastian podával už podpísaný papier naspäť. Potom sa znovu otočil k Eireen.
 
„Nikam s tebou nejdem," odpovedala mu Eireen na vetu, ktorú jej povedal Sebastian predtým, ako ich vyrušila druhá recepčná.
„Ale ideš," povedal Sebastian, schmatol ju za ruku a ťahal ju preč.
„Môžeš ma pustiť? Viem ísť aj sama. Bolí to," vyčítavo mu povedala Eireen.
„Prepáč, ale inak to nešlo."
Vyšli z reštaurácie a ocitli sa vzadu na dvore.
„Tak hovor, čo si chcel? Už sme tu sami. Počúvam. A nech to netrvá dlho, mám prácu," povedala Eireen a pozrela na Sebastiana.
 
„Eireen, viem, čo si myslíš. Ale musím ti povedať, že to, čo si videla, nebolo všetko..."
„Ja viem, čo som videla a len tak na to nezabudnem," skočila mu do reči Eireen.
„Prosím ťa, neprerušuj ma," povedal Sebastian, „ a nechaj, nech ti to vysvetlím," pozrel na ňu a keď sa zatvárila rezignovane, pokračoval.
„Keby si videla aj to, čo sa stalo potom, zistila by si, že Jessica to urobila naschvál. Myslí si, že ešte niečo medzi nami je, ale nič s ňou už nemám. Prisahám. Ani som nevedel, že prišla na oslavu. Ja som ju nepozýval. Ona je naša suseda, tak si asi myslí, že k nám môže chodiť hocikedy sa jej zachce..."
Teraz ma tu bude presviedčať, že to nebola jeho chyba, on je len obeť svojej ex. A to mu mám uveriť? Veď je chlap.
 
„Nemusíš mi veriť, ale je to pravda, skončil Sebastian.
„To je všetko čo si mi chcel povedať? Keď áno, môžeš už odísť," povedala Eireen.
Asi to nemá zmysel. Zbytočne som sem chodil.
Sebastian sa na Eireen ešte raz pozrel, ale tá sa naňho nedívala. Otočil sa teda a chystal sa na odchod. Lenže chytil kľučku na krídle dverí, ktoré nešli otvoriť a skoro do nich narazil hlavou.
To je neskutočné. To sa môže stať len mne. A ešte v takejto situácii, nahnevane si sám pre seba povedal.
Eireen sa za ním dívala ako odchádza a kým si uvedomila, že ona ho vlastne nechcela poslať preč, Sebastian už odišiel. Vrátila sa teda k Jane na recepciu.
„Môžem sa ťa niečo opýtať alebo radšej za ním pôjdeš na ulicu?" spýtala sa Jane Eireen.
„Prosím? On je ešte tu?"
„Myslím si to, lebo sa neponáhľal. Mohla by si ho ešte stihnúť."
 
Eireen nečakala a rozbehla sa na ulicu. Očami hľadala jeho auto, ale už len videla, ako bočí za roh ulice. Sklamaná sa vrátila na recepciu.
„Neskoro," oznámila Jane.
„Ak chceš, môžeš ísť domov. Ja to tu zvládnem. Keď tak na teba pozerám, je jedno, či budeš tu alebo doma. Čo ty na to?" navrhla jej Jane.
„Asi máš pravdu. Naozaj to tu zvládneš? Síce nie je víkend, ale aj tak."
„O mňa sa neboj. Ty choď pekne domov, oddýchni si, popremýšľaj, daj si teplý kúpeľ a hneď ti bude lepšie. Dobre?"
„Tak fajn. Ďakujem ti," povedala Eireen a odišla domov. Musela sa s niekým porozprávať, tak zašla za Rebecou.
 
„Ty si mu povedala, kde som?" vyčítavo sa spýtala Rebecy, keď už bola v jej izbe.
„Nemohla som inak. Po tom, čo mi povedal, som ho nemohla odmietnuť, tak som mu to povedala. Prepáč, ale myslela som si, že to bude lepšie, keď si to konečne vysvetlíte."
„A čo takého ti povedal, že si mu nemohla odolať?" spýtala sa jej Eireen.
„Niečo v tom zmysle, že na tej oslave si uvedomil, čo k tebe cíti a hovoril niečo o vašom spoločnom tanci a o bozku. A že si to najlepšie, čo ho stretlo a bol by rád, keby si mu dala ešte šancu," povedala jej Rebeca v krátkosti to, čo jej povedal Sebastian.
„Keď bol za mnou v reštaurácii a hovoril mi o tom, bola som naštvaná, ale keď odišiel, uvedomila som si, že len bezdôvodne žiarlim a preto som sa za ním aj rozbehla. Ale už som ho nezastihla. Ľúbim ho a žiadna Jessica nám nebude stáť v ceste."
 
„Zlato, môžeš to povedať priamo Sebastianovi a nie mne," povedala Rebeca a očami zablúdila k dverám izby.
Eireen na ňu škaredo pozrela a bez toho, aby vydala nejaký hlas, sa Rebecy spýtala: „stojí za mnou, však?"
Rebeca jej nenápadne prikývla a Eireen sa otočila a pozrela Sebastianovi priamo do očí.
„Odkedy si tu?"
„Dosť dlho na to, aby som počul, ako si bola naštvaná, ale už si ma nezastihla," povedal jej Sebastian a vykročil k nej.
„Prepáč mi to. Žiarlivosť mi nedovolila normálne myslieť," ospravedlňovala sa mu Eireen.
„Ty sa mi ospravedlňuješ? Mňa vidíš s mojou bývalou a ty hovoríš prepáč? To by som mal hovoriť ja. Prepáč mi to. Sľubujem, že sa to už nikdy nestane."
„Odpúšťam ti. Mohli by sme ísť k nám, Rebeca má určite niečo na práci."
„Jasné, len choďte, ja si už niečo nájdem," povedala Rebeca.
 
„Pozor na dvere," s úsmevom upozornila Eireen Sebastiana, keď vchádzali do ich domu.
„To si sa musela teda smiať, keď si ma videla tam na dvore."
„Ja? Vôbec," povedala Eireen, ale neudržala sa a začala sa smiať.
„Ja som to tušil," povedal Sebastian a pobozkal ju.


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.

Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8