Ranná pavúčia tématika

Ona a On sedia vonku na terase pred domom po preflámovanej noci a pofajčievajú cigaretku. Panuje ponurá nálada, sú unavení, zničení a pokúšajú sa zabudnúť na niektoré udalosti zo včerajšieho večera. Sťažuje im to ubolená hlava a pokazený žalúdok. Nekomunikujú spolu, len tíško sedia a fajčia.
          V tom sa jej zachcelo rozprávať sa, všimla si malého pavúčika ako sa niekam ponáhľa. A tak nahlas zauvažovala - Nebolo by lepšie byť teraz pavúkom? Len si liezť, nič nerobiť iba sem tam nejakú pavučinku posplietať. - Stíchla, čakala čo si o tom myslí.
Nereagoval, bol zahľadený na svoju cigaretu. V tom si odpľul a povedal - Nie.
- Čo nie?
- Nebolo by lepšie byť pavúkom. - Zašomral. Očividne ho „pavúčia téma" moc nezaujímala.
- Prečo nie? Nemali by sme žiadne starosti, žiadne povinnosti, .. ani opicu by sme nemali..
- Nie je to jedno?! - Prerušil ju - Momentálne ma zaujíma hocičo, len nie ten pavúk.
- Ale tak, predstav si.. Žiadne telefonáty, žiadne starosti, žiadne väčšie plány. Proste nič.
          Pozrel sa na ňu a posunul sa bližšie k nej. Spolu s ňou teraz hľadel na pavúka. Ona pokračovala - Celé dni nič nerobiť, na nič nemyslieť, len pár pavučín porobiť... - V tom ju prerušil, položil jej ukazovák na ústa, aby stíchla. - Pozri.. - Povedal, a ohorkom z cigarety rozpučil pavúka. Zamrmlal - Nebolo by lepšie byť pavúkom. - a odtiahol svoj ukazovák z jej úst - A teraz už mlč!