iná.
Spisovateľ/ka: Rumová víla | Vložené dňa: 25. apríla 2010
http://citanie.madness.sk/view-28555.php
"Mám rada vôňu moču."http://citanie.madness.sk/view-28555.php
"Prosím?" Vyvalila som na ňu oči. Sedela oproti mne, klopkala prstami o stôl a hľadela niekam do rohu miestnosti, akoby sa jej vôbec netýkalo to, čo práve povedala.
"Mám rada vôňu moču. Keď je správne koncentrovaný. Teda, vlastne nesprávne, ale je to správna koncentrácia na jeho príjemnú vôňu."
Vyprskla som trochu vína naspäť do pohára a utrela som si rukou ústa. Nechápala som, kam tým mieri. Ona však len ďalej hľadela do rohu a rozoberala to niečo, čo pôsobilo, akoby to v nej kvasilo už dlhšie a ona sa mi s tým chcela priznať len teraz. Hoci netuším prečo.
"Vieš, keď je trochu hustejší, ale zároveň sa stravuješ zdravo, tak dobre vonia."
"Tebe už vážne preplo. Mi chceš povedať, že po každej malej potrebe strčíš hlavu do hajzla a čucháš to, čo si tam po sebe zanechala?"
"Nie. Len mi to napadne vždy, keď sa tak dobre vycikám, lebo to ucítim. Aj teraz sa mi to stalo." Pokrútila som hlavou a zasmiala som sa.
Ona svoje víno vypila na jeden raz a mávnutím ruky si objednala ďalšie.
"Aj po víne vonia dobre."
"Môžeš to prosím ťa nechať tak? Mňa nezaujíma zápach moču."
"Prečo? Aj to je len vôňa. Keby tak voňalo niečo iné, tak sa ti to nehnusí."
"Ale smrdí tak moč a hnusí sa mi to." Na zdôraznenie svojich slov som pokrčila nosom a vyplazila jazyk. Len sa usmiala.
"No dobre. Svoj moč si nechám pre seba. Teraz mi povedz, čo to vlastne chystáme."
Naklonila som hlavu nabok. Čašník jej priniesol ďalší pohár bieleho, ona však neprestajne hľadela do kúta. Niežeby mala problém hľadieť ľuďom do očí, to nie. Jej pohľad vedel byť veľmi nepríjemný a prebodávajúci. Takže vlastne som bola rada, že ju práve teraz zaujalo niečo v rohu a očividne ju to bude zaujímať ešte dlhú chvíľu. Doslova pleštila oči a miernym, takmer nebadateľným spôsobom otáčala hlavou sprava doľava.
Mala som ju rada. Bola taká samostatná existencia, vždy sa objavila a zmizla, nevedno ako. Rovnako sa aj objavovala v mojom živote. Rozoberala veci, ktorým som nerozumela alebo som im radšej ani nechcela rozumieť. Vlastne som o nej nikdy veľa nezistila. Vlastne ani neviem, prečo som vždy tak urputne vyhľadávala jej prítomnosť, väčšinou som totižto nad jej slovami krútila hlavou a smiala sa.
"Nič nechystáme, prečo by sme mali niečo chystať?"
"Čo ja viem?" Poobzerala sa okolo seba. Prvýkrát akoby prejavila záujem aj o niečo iné ako ten jej kút. "Pozri sa, vyzerá to tu ako z filmu, tak mafiánsky. Akoby sme si tu mali dohodnúť nejakú lúpež banky."
Zasmiala som sa a tiež som sa začala obzerať. Nič mafiánske som nezhliadla. Hoci vlastne ani neviem, čo by som si pod pojmom mafiánske mala predstaviť.
"Takže naozaj nič nechystáme? Škoda. V poslednej dobe som mala chuť vylúpiť banku."
Znova som vyprskla víno. Rozhodla som sa, že z toho pohára už radšej piť nebudem a naznačila som čašníkovi, že chcem ďalší.
"Chuť vylúpiť banku?"
Znova sa zahľadela do kúta a pošpárala sa v nose. Nenávidím ten jej zlozvyk.
Tak veľa vecí na nej nemám rada. Nerozumiem jej. A predsa sa s ňou cítim výborne. Je to ako únik do iného sveta. Vlastne, ono to JE únik do iného sveta. Ona žije úplne inak, rozmýšľa inak, vidí svet inak, prezentuje ho inak. O niektorých veciach rozpráva úplne bez rozpakov a pri bežných banálnostiach sa dokáže červenať ako nikto. Preto som ju aj zavolala na víno. Mala som všetkého dosť a potrebovala som niekoho, kto mi zas dá jasne najavo, že koncentrácia prachu v rohu (začala som si totižto myslieť, že ráta zrniečka prachu) je omnoho dôležitejšia ako to, že sa mi niečo nepáči v mojom súkromnom živote.
Škoda, že som jej nikdy nedala za pravdu a stále sa utápala v tom svojom... čom vlastne?
"Takže ty máš chuť vylúpiť banku? Čo by si robila s tými peniazmi?"
"Čo ja viem? Netuším. Asi by som ich vyhodila z okna a sledovala ich, ako klesajú k zemi. Chcem vedieť, aký je to pocit, keď robíš krádež v banke. Musí to byť sranda."
"Prečo sranda?"
Okrem toho, že rozprávala hlúposti, tak dokonca prešla aj na to svoje skladanie zvláštnych slovných spojení. Robiť krádež, kto to kedy počul...
"Lebo by sa ma ľudia báli. Ešte sa ma nikto nebál, len sa mi smejú."
Už som sa nezasmiala.
wylra 
3. decembra 2010 18:14:07
