Láska nezvíťazí nad smrťou

Zasnežené ulice a ticho, ktoré nenaruší žiaden zvuk boli jej priateľmi. Svetlo sa rozlialo do celej miestnosti a vnieslo do vnútra nové ráno. Myslelo, že zobudí Cassandru, jediného obyvateľa tohto smutného domu. Nevedelo, že je už dávno hore a pri okne sleduje padajúci sneh. Premýšľa o láske, o ňom a o sebe, o všetkom, čo by ju urobilo najšťastnejším človekom na svete. „Úsmev na tvári, tvoje krásne oči, tvoje objatie je všetko čo potrebujem, čo mi chýba, po čom túžim, bez čoho viac nevládzem kráčať ďalej. To všetko som mala a stratila v jedinom okamihu. Stratila som lásku, úsmev, najdrahší drahokam – stratila som TEBA.“

Zo skrine vyberie veľkú drevenú šperkovnicu, v ktorej sú ukryté všetky jeho listy, všetky šperky, ktoré jej daroval. Slzy sa jej kotúľajú po líci a ona vzlyká ako malé dieťa. Sadne si ku krbu a číta jeden list po druhom, znova a znova. Nakoniec príde na rad posledný list, ktorý jej napísal:

Moja milovaná Cassie,

toľko by som Ti toho chcel povedať, ale Ty tu nie si. Tak veľmi Ťa milujem a tak veľmi mi chýbaš pri každom mojom kroku, lebo si mojou súčasťou a nikto mi Ťa nedokáže odstrániť zo srdca. Každý deň sa neviem dočkať noci, lebo noc je mojím spojencom, aspoň ona mi prinesie spomienku na Teba. Vidím Ťa a cítim Ťa ako v ten večer keď sme sa spoznali. Bola si taká krásna a ja som nevedel odtrhnúť od Teba zrak. Už vtedy som vedel, že na Teba nikdy nezabudnem.

...

Si to najlepšie, čo ma v živote postretlo a som rád, že už onedlho budeš mojou manželkou. Budeme opäť spolu a budeme žiť svoje sny. Nekonečne Ťa milujem. Vydrž ešte tých pár dní a vrátim sa Ti domov. Počítam každú sekundu do nášho stretnutia, do chvíle keď Ťa vezmem do náručia a už nebudeme dvaja, ale jeden. Už teraz som na Tebe závislý, lebo môj život sám o sebe nemá zmysel, moje srdce bude biť zároveň s tým Tvojím alebo nebude biť vôbec.

Milujem Ťa viac než svoj život,

navždy Tvoj,

Nicolas

Prečítala posledný riadok a odložila listy späť do šperkovnice. Ešte raz si pomyslela na to, aký krásny mohol byť ich spoločný život a utrela si slzy z tváre. Vložila šperkovnicu na predošlé miesto a pomyslela si: „Naše šťastie a láska mohli bojovať proti celému svetu, ale nie proti smrti, ktorá mi ťa vzala. Verím, že si tým najkrajším anjelom tam hore, dúfam, že si tam šťastný, ak nemôžeš byť tu. Nikdy na teba nezabudnem, Nicolas.“