Tam máš!

Nejaká baba sa oprela o bar. Erik jej najprv pozrel do výstrihu, až potom do tváre.

„Nemali sme náhodou od ôsmej objednané nejaké pesničky?"

„Sorry, už je po polnoci, už vám to nezahrám, dohrá playlist a končíme."

„Ako myslíš," povedala ľadovým hlasom, na tri sekundy prižmúrila zelené oči, zvrtla sa na opätku a zmizla.

Erika striaslo, jej pohľad bol dosť nepríjemný, ale po chvíli prevrátil oči dohora a začal čapovať pivo. MF. Ľudia od neho stále niečo chceli a on si stále našiel výhovorku, prečo im nevyhovieť. Pravidlo náš zákazník, náš pán mu nehovorilo absolútne nič. Neznášal , že musí niekoho obsluhovať. Našťastie mal kolegyňu, ktorá ochotne robila všetko zaňho a na všetko sa ho pýtala. Bez jeho dovolenia neurobila nič, bola v bare iba krátko a Erika považovala za svojho nadriadeného. Jemu to tak úplne vyhovovalo. Len keby tí ľudia toľko neotravovali. Na dnes mal dosť. „Tak ja padám, o chvíľu mi ide posledný bus," povedal kolegyni a nenápadne si vybral z pokladne štyri éčka na taxík. Vyšiel z baru a chcel si zapáliť cigaretu. Začal sa hrabať vo všetkých vreckách. „Kurva, kde mám ten zapaľovač, veď som mal v bunde dva." Po chvíli to vzdal, mal v pláne poprosiť nejakého okoloidúceho cestou na námestie, kde stávali taxíky. No mesto bolo dnes zvláštne vyľudnené. Nebolo ešte tak neskoro a nikde ani noha, čo pôsobilo trošku strašidelne. Po piatich minútach došiel na námestie a ešte aj to bolo prázdne. Nikde žiadny taxík, žiadni ľudia čakajúci na neďalej zastávke. Erik vytiahol z vrecka mobil, že si taxík zavolá ale na jeho prekvapenie mal mobil vybitý a vypnutý. Nahlas zahrešil. Sadol si teda na lavičku na zastávke, že počká na autobus. Okamžite začal znova nadávať, tentoraz už v duchu. Autobus príde bohviekedy, mobil má vybitý, takže si nemôže pustiť hudbu, ani si zapáliť, lebo nemá zapaľovač. Tak začal kvôli rozptýleniu počítať okná na okolitých budovách. Potom kamienky, ktoré mal pod nohami. Potom špaky na zemi. Potom zúbky na zipse bundy. Potom si začal hovoriť choroby na každé písmeno abecedy. (alzheimer, bronchitída, cirhóza, debilizmus, epilepsia, genitálny opar, huby na nohách, imbecilita, jachtavosť, krvná zrazenina, lepra, maniodepresia, nalomený stavec, obezita, psoriáza, reuma, slintačka, trauma, ušný zápal, vredy, xenofóbia, zápal pľúc) Netušil ako dlho sedí na tej zastávke, keďže nemal hodinky, no mal pocit, že keď tam ostane ešte päť minút, zaspí, tak sa rozhodol, že pôjde domov pešo. Bola to poriadna prechádzka, na ktorú sa netešil, lebo sa nejak rozfúkalo a on mal na sebe iba tenkú bundu. Domov prišiel ako v tranze, ani nevedel ako. Hneď po príchode sa zvalil do postele. Celý zvyšok noci sa mu snívali nočné mory o hadoch, pavúkoch, príšerách a vrahovi, z ktorého si zapamätal iba zelené oči. Ráno sa prebudil celý spotený, išiel do sprchy, kde s hrôzou zistil, že mu netečie teplá voda. Keď si zalieval kávu, praskol mu hrček a horúci obsah kanvice skončil na jeho ľavej ruke a kolene. Keď sa vrhol k umývadlu, zakopol a spadol čelom na roh kuchynskej linky. Nič vážne sa mu nestalo, ale šupa to bola poriadna. Erik dnes už po niekoľký raz zanadával, sadol si na zem pod stôl a rozplakal sa. „Čo toto má byť, cítim sa ako vo filme, to nie je možné, odkedy som odišiel z roboty, všetko sa serie, čo som komu spravil?" Po chvíli sa pozbieral, chcel si konečne zapáliť. Zobral zo stola zápalky a obzrel sa po cigaretách. Nikde. Ani na poličke, ani na zemi, ani na stole, ani v rifliach, ani v bunde. „Sakra! Musel som ich po ceste stratiť. Idem do stánku, bez cigy ma porazí." Obliekol sa, zišiel dolu schodmi, lebo výťah nefungoval, vybehol z brány a o chvíľu už držal v ruke vytúžený balíček.  Zapálil si, sadol si na lavičku a nadobudol pocit, že už bude všetko v poriadku, že tých náhod už bolo dosť, že zvyšok dňa bude prebiehať normálne. Prešiel sa okolo detského ihriska, išiel ešte do obchodu kúpiť si niečo na jedenie. S makovníkom si sadol na lavičku a s ustupujúcim pocitom hladu stúpala jeho nálada. Už s úsmevom si zapálil druhú cigaretu. Keď si dával škatuľku do vrecka, zastala pri ňom holka. Bola mu trochu povedomá. Nesympatická. „Ahoj, nemal by si pre mňa náhodou jednu cigu?" opýtala sa ho. „Na to zabudni," odsekol a znechutene na ňu pozrel. Vtom sa zarazil. Ten pohľad poznal. „Ako myslíš," povedala ľadovým hlasom, na tri sekundy prižmúrila zelené oči, zvrtla sa na opätku a zmizla. Erikovi prišlo nevoľno.