všetci malí smrti

majiteľa spod žalúzií
zaleje horký neón
odkáže ho na milosrdnosť
billboardov
a reklamných skečov
a záhadného vetra
obracajúceho zrkadlá
všetkých zblúdených nočných áut
smerom k nemu

za istým bodom
zlomu/vrcholu hĺbky
samovoľne v nej rastúcom
a súčasne sa prepadávajúcom
raz ajtak príde
priznanie dna
bez zbytočných závratí
a túžob dotknúť sa
onoho bodu

sny o bezvedomí, nehmotné mesiace
krúžiace v neurčitých zábleskoch
okolo lebky s pieskovými prasklinami
v nociach akoby cez papier
poliatych žlčou..

teraz sa budem hýbať?

okresať až na/prvotnú hmotu?

rozštiepiť sa na trblietavotichý

prach?..