Navždy spolu - 11 . - koniec poviedky

    „Nie, tehotenstvo to nebude, veď v histórii nebolo zaznamenané žiadne tehotenstvo siamskych dvojčiat. To teoreticky ani nie je možné. No, ale aby ste mali úplnú istotu..."

Ultrazvukové vyšetrenie však nedá na žiadnu históriu či teóriu, ale prezradí, čo sa skrýva v hlbinách ženského tela tu a teraz. Zakiaľ  Svetlana s napätím čaká, Zora vystrašene sleduje monitor. „Sú dve ako vy !" Skríkne lekár, „Ale oddelené" vydýchne úľavou. Svetlana zašepká: „Vďaka, Bože, za ten dar !" „Bez obáv, budeme ich sledo.." Lekár ledva dokončí vetu, keď Zora rezolútne vyhlási: „Pán doktor, my - teda ja, tie deti nemôžeme mať, keď sa narodí a uvidí také spojené monštrá ?" Svetlana zaprosí: „Pán doktor, aj keď sme takéto, chceme ich, vychováme ich spolu."

Byt Svetlany a Zory zmĺkol napätým tichom, v ich spojených telách oddelené mysle vedú boj protikladov - za život, za smrť. Kto vyhrá?

   „Tak dobre, Svetlana, vychováme ich spolu." Prekvapí zrazu súhlasom Zora. A plán tíško drieme v jej mysli a čaká na čas, keď sa dvojčatá narodia. Zanesie do domova...

S blížiacim sa pôrodom sa radosť Svetlany a nepokoj Zory zvyšujú a miesia sa s bolesťami v jej útrobách. Svetlanine telo tiež vníma akési echo bolesti sestry. „Modlime sa, aby sa aspoň oni zdravé narodili" Tieto denne sa opakujúce slová ešte viac rozpaľujú Zorin hnev. Ale uháša ho myšlienka na neskoršiu pomstu.

    Tie sú krásne! Jedna ako druhá, dievčatká!" Skríkne Zora v úžase, až jej svedomie zastoná nad úmyslom odhodiť ich. „Keby ich mohla vidieť naša nebohá mamička." Vzdychne Svetlana.

Dievčatká rástli a aj keď nevlastná matka  bola starostlivejšia ako Zora,  tiež jej vo výchove pomáhala. Na oslave ich tretích narodenín sa ozve Svetlana: „Vieš čo, Zorka, ja sa predsa len obávam, keď sa deti začnú pýtať, prečo majú dve mamy a navyše zrastené, a nie jednu ako iné deti?" a rozochveje sa plačom. „Bude to ťažké, ale dajme ich do detského domova a keď vyrastú, zoberieme si ich k sebe navždy a vyrozprávame im náš príbeh." Zore sa od prekvapenia otvorili ústa. V úžase zalapala po vzduchu:„Sestrička, veď aj ja som to tak chcela !"