vitaj medzi nami
http://citanie.madness.sk/view-29037.php
sme odkázané na úpadok do automatiky.
A už sa aj strácaš: náš vyźnam, akokoľvek
diskutabilný a márny sa javí,
nevnímaš. Mechanicky svetlom derúcim sa do tvojej
nočnej, unavenej a červeno-spuchnutej rohovky
projektuješ rozvláčnu spleť nás: fiktívne
ukotvených, nás márnych, stratených chýb.
(intertextuálne varovania ako: manipulačný potenciál
našej sily vzrastá; viewer discretion is adviced)
Uvažuješ skôr nad vzhľadom a povahou
režiséra, ktorý nás dobuzeroval
až k terajšiemu stavu.
Nádoby, ktorá nás takto rozliala.
Svitu, ktorý nás takto spriehľadnil.
(A ešte stavu, ktorý nás takto rozlial,
buzerácie, na ktorej sme stav-ané, svitu,
ktorý nás režíroval, buzeranta, s ktorým
sme v nádobe a stavu, ktorý nás
postavil.)
Naše znamenanie je skryté kdesi za nami.
To však nemáme ako tušiť, keďže to presahuje
naše všeobecné možnosti a vlastnosti.
Navyše: rozmery máme len dva.
-> teraz nevnímaš význam tejto spleti
teraz zasa tejto len úplne číro
nasilu automaticky vopred vieš názor
vopred poznáš reflexiu ->
a niekto tichý,
stojaci medzi tebou a nami
si to za premárnené časové jednotky
tvojej existencie
zrejme
schytá.