monológ s potápačom

predpotopná

vždy pred ďalšou potopou

vzduch prejde starými hodinami

ticho sfúkne svetlá

lebo budúcnosť je istá ako dieťa v bruchu veľryby

tesne pred pôrodom zmenené na molekuly krista.

monológ s potápačom

raz aj žralok prehovorí

vzápätí zaspí suchou trávou

nikto mu nepovie, že život je kurevsky ostrá plutva

v tvojom chrbte

zapustí korene a ty viac neprejdeš hrdlom fľaše

lebo pred smrťou je myseľ čistá

lebo pred tebou je oceán

za oceánom nová zem.

po

tu sa to všetko končí

a vraj budúcnosť je neistá iba v prestrelenej hlave

klokoce

klo - ko - ce

nohy sa naposledy stretnú bosé

v kútiku dvier padnú

jak výstrel

vtáky im zaspievajú polnočný hymnus na slávu.