Ako zomierajú básnici
Spisovateľ/ka: mallina | Vložené dňa: 7. apríla 2005
http://citanie.madness.sk/view-291.php
http://citanie.madness.sk/view-291.php
|
Keď prelietajú lastovičky Nad obzorom Rozprestierajú svoje krídla A vábia ťa pohľadom. Básnici umierajú každým Krokom Nedožitým rokom Odkrývajúcim svoju Minulosť, Ostávajú nedopísané Myšlienky, skrytý pot V papieroch, prázdne Fľaše osveta dlhovekých Myšlienok. Milenky chodia do iných Dvier, Rozhádzať ich kosti, Kradnúť osamelosť Chladných pier. Trúbky vyhrávajú falošné tóny v nešťastný deň, v šťastnú Hodinu, Túžby sa každým vdychom Rozplynú, topíme sa ako ľad V teplej vode, sajeme vzduch Z oblakov Ako dotieravé pijavice Krv. Čakáme kedy si nás smrť Odeje do čiernych plachiet, Potichu sa pritúli a šialene sa usmeje Ako diabol z horúcich pekiel, Ako padlý anjel z nebies, Už to máme zrátane... Slnko sa rozplynie ako vzduch V očiach Ale jeho ohnivé lúče nám budú Stále bodať tela teplom ako Morské ihlice, strnulé prúdy Spŕch, rozohriate kamene Pieskom. Šialené myšlienky ostávajú Ďaleko za nami Odtrhnuté vetrom v oblakoch, V diaľave Miznúce s neprežitým časom Spomienok. Nebeské hodiny odbili strach, zastavil sa Čas, ospalé ticho vyzlieklo sa z kože ako had, Srdce prestalo biť z plných síl, Chvíľka poézie prerazí prázdno V našej duši Básnik je ako nejaký veľký mág. Je ako nepopísaná duša, Ako smädné oči Opájane slasťou, Je ako prach, ktorý všade Sadá, Ako večné pero naplnené Atramentom, myšlienkou vsádzam na poéziu, Morrison sa topí v zvratkoch, Portoriko je posiate spopolneným Pinerom ako pole semenami, Bukowski dopil portske a je Z toho úplne šialený, Ja stále píšem a básnici Umierajú... Spím v noci a niekedy aj Poobede, pozerám Do prázdneho pohára a Vsrkám posledné kvapky Mojich úbohých viet. |
Aššurballit 
9. novembra 2005 16:09:27
