Ako veľmi bolí,keď sa mi nedívaš do očí...

V samote.. bosými nohami kráčam ,akoby vo vzduchu.
  Akoby som sa vznášala Tvojimi myšlienkami...
  Presne viem,na čo teraz myslíš...utekáš mi zo snov.

Vždy som bola trochu zasnívaná do hviezdnych nocí...
  Za čiernymi temnými dverami sa takmer vždy skrýva svetlo...
  Ako vo mne..vášeň zhasla už po tisíci krát....možno naposledy.

Chcela by som sa dotknúť ľadovca keď padá,umierajúc vrhá sa do priepasti.
  Aj Teba..keď v noci prepadáš ťažkým myšlienkam o živote...
  Najradšej by som zhasla a prebudila sa do bieleho rána....

Skúšam na nič nemyslieť,môcť Ti len tak pohladiť vlasy...tvár..
  Vnáram svoje ruky do priesvitna..skúšam byť s Tebou...
  Opäť to nejde..ako po tisíci krát...zaspávam v slzách.....