Volba

          Vkaždom kvete, liste, strome, obyčajnom kameni,

    skryté čaro, je to LÁSKA čo bez prestania pramení.

    Také muky, keď máš lásku iba kúsok na dosah.

    Vystrieš ruku, no zastavíš sa, srdce tvoje zlaklo sa.

          Beznádej v nádeji, samota v spoločnosti.

    Toľko možných vecí je, čo cítit sa dá v zúfalosti...

    Toľko možných vecí je, čo cítit sa dá bez lásky...

    Z mraku stále prší a mňa topia otázky.

         "Tak čo je lepšie?,, pýtam sa.

    Náhle zomrieť, ale cítiť dotyk lásky na končekoch prstov?

    A či žiť dlho, no iba so snom o najkrajšom cite božskom?

         Odpovede strácajú sa v riadkoch tejto básne:

    dlho žiť je pekné, no milovať je krásne.