...aneb proč všechno, co řekneme česky zní líp

  Fajčila mi ho.  Kľačala na kolenách a pomaly lízala všetko v dohľade. Príliš som si to neužíval. Nie som nejaká buzna, ale všetko si to príliš vychutnávala. To ma nebavilo. Na fajčení vtáka nie je nič k vychutnávaniu. Je to odporná činnosť, kedy sa tisíce baktérií vydajú na výmenný pobyt do úplne iného kraja.  Ale väčšinou túto predstavu dokážem zahnať . Väčšinou ma ale fajčia lepšie.

Ako sa často v mojom živote stáva, vždy keď cítim, že by som sa mohol nudiť nastane okamih, kedy mi  to osud  expresne vmetie do tváre. Aby som vás príliš nenapínal, v okamihu, kedy sa schyľovalo k tomu, že okrem baktérií v jej ústach zanechám aj pár tisícov nabudených plavcov, prišiel jej ocko. Šťastne otvoril dvere. Celej situácii nepomáhalo ani to, že mal v rukách plyšového medvedíka. Mala ich po izbe tony. Raz mi povedala, že jej vždy z obchodnej cesty jedného privezie.

Ona prestala , ocko vyzeral, že to psychicky neunesie a ja...mňa pobavil plyšový medvedík.  Začal som sa smiať. Hneď v tom okamihu začala druhá fáza. Fajčiarka sa rozplakala, jej stvoriteľovi začali tiecť sliny hnevu a nenávisti  a ja...ja som sa smial.

V momente, keď sa tvár plná nenávisti  vyprofilovala do ešte väčšej nenávisti smiech utíchol. Nastalo to komické, no dramatické ticho prerušované len vzlykmi práve usvedčenej bývalej svätice. V takýchto situáciách mávam tendenciu niečo povedať. Jazykom preseknúť trápnosť okamihu a uvoľniť atmosféru. Bol som ale dosť nervózny. Trochu by pomohlo, keby mi prestala držať už dávno ochabnutého vtáka.

 „ Ehm, to nie je ako to vyzerá," povedal som a znelo to rovnako hlúpo ako v každom druhom filme o kopulujúcich teenageroch.

Situácia sa nezlepšila. Otec  sa pravdepodobne snažil zvládnuť nahromadený stres. Spoznal som to podľa pulzujúcej žile vybiehajúcej zo spánku. Ona mi inak stále držala penis. A ja som mal stále potrebu očistiť sa. Nenapadlo mi nič lepšie než: „ Som gay. Totálny gay. Maximálna buzna. Ľudia aj vravia, že je to na mne dosť vidieť....Vám to teraz ani nepríde, čo? "

Tá žila na spánku mu praskla.

***

O pár dní neskôr som pozeral svoj obľúbený seriál. Všetci tam rozprávajú sprosto, stále majú v rukách pohárik s whisky a sexujú. Popritom všetkom ešte stíhajú svoju prácu a byť maximálne cynickí. Ten seriál zobrazuje presne ten život, ktorý by som chcel žiť. Môj sen. Stáť na rozhraní umeleckej krízy, pomaly popíjať svoj tretí pohárik ( možno piť z fľaše ) a presviedčať priateľku, že lízanie v podstate ani nie je podvádzanie. Aj keď je. Aj keď mi na nej tak záleží, že ma iba myšlienka na lízanie, zatiaľ, čo sme spolu,  zožiera a robí zo mňa patetickú sračku. A ja to presieram stále a stále a hneď na to zasa urovnávam. A to by ma bavilo. Presne to.

***

Z reproduktorov veľkosti priemernej Američanky duneli tóny nezáživnej a stereotypnej hudby. Prakticky som ju nepočúval. Nikdy.  Dnes som bol v klube s jediným želaním-dostať sa niektorej z dievčat pod tangá. Dievčatá, čo nosia klasické gaťky vám nikdy nedajú v rovnaký deň, keď sa stretnete.  Baliace techniky sa líšia týždeň  čo týždeň týždeň .  Tento večer som bol Čech, čo zajtra odchádza.

Pri  bare (ako aj inak) sedelo veľmi pekné (dosť na to, aby som ju chcel a málo na to aby ona nechcela mňa)  blonďavé dievča.

Nazdar.

Čau. - chytila sa.

Jak je. Seš hezký devče.

Nie dosť na to, aby som ti povedala aby si išiel preč. A to je smutné.

Mne múžeš říct abych šel.

Môžem? Vážne môžem?

Nebola to jedna z tých hlúpych. To bolo hneď poznať. Musel som zmeniť taktiku. Musel som byť jeden z tých intelektuálnejších, pochvaly museli byť nápaditejšie a ja trochu záhadnejší. Ale má záujem . Definitívne.

Víš, ze všech holek tady, tebe sem si všiml jako první. A nemám potřebu koukat na žádný jiný.

Prečo by si to aj robil, keď tu evidentne dostaneš, čo chceš.

A dostanu?

Objednaj mi pitie a poďme na záchod. Whisky.

Objednal som pitie a prekvapený zo skorého úspechu som sa s ním odobral na záchod. Tam už na mňa čakala moja neznáma kráska.  Mala polodlhú sukňu a, aj keď záchodové svetlo sa jej od pokožky odrážalo v nepeknej žltej farbe, pôsobila neskutočne vzrušujúco. Ona to nechcela preťahovať, ja som to nechcel preťahovať a tak sme to nepreťahovali. Pripadal som si hlavná postava  seriálu.  

Po piatich minútach bolo po všetkom. Bolo to živočíšne, bolo to krátke, ale fajn. Aj ona vyzerala spokojná, aj keď aby som sa priznal, moc som toho nespravil. Tancovala väčšinou ona.  Pobozkala ma na čelo a povedala: „ Přestaň s tím desivým českým přízvukem. Je desnej." Škoda, že som jej to nemohol oplatiť. Jej slovenský prízvuk bol dokonalý.

***

Keď som príliš opitý  mám nechutnú vlastnosť každého sa pýtať, čo si o mne vlastne myslí. Keď som  triezvy,,,,, tak sa naopak snažím o to, aby si mysleli, že ma ich názor vôbec nezaujíma. Väčšinou sa nedozviem nič zaujímavé. Jeden človek mi na icq napísal:

No, nemám  ťa rád. A nikdy som ťa v podstate nepoznal. Máš svoj svet, kde sa hráš na seriálovú postavu.

Na niekoho, kto je úplný debil, je to prekvapivo duchaplný postreh.  Možno sa niekedy vážne príliš snažím znepríjemňovať si život, aby bol dramatickejší, aby som mal pocit, že sa niečo deje.   Každý sme nejaký. Touto suchou banalitou, ktorá ma ani trochu neupokojila, som to ukončil.

***

Zašiel som za starým kamarátom a opili sme sa s jeho frajerkou. Sedeli sme u neho doma, ona odskočila do obchodu pre ďalšiu lacnú vodku.  Chvíľu sme sa rozprávali o živote a o hudbe, a tak. Pracuje ako hlas v erotickej linke pre homosexuálov. Keď má niekto záujem sa vyhoniť, tak mu jednoducho zavolá a on vzdychá, a rozpráva, a nechá si platiť za to, že je nechutný. Prepadla ma chuť si to vyskúšať. Zapojil si linku a chvíľu sa čakalo. Keď zazvonil telefón, odišiel na záchod a nechal ma s buzerantmi samého.

Dobrý deň, ehm, volám prvý raz. - ozvalo sa z telefónu.

To nič. Ach. Som už dosť vzrušený. - celá tá predstava ma chytila.

Rád  by som bol pasívny.

Kto ti v tom bráni? - jeho hlúpa prosba ma vytrhla z atmosféry.

Tak čo so mnou budete robiť? - pri poslednom slove mu preskočil hlas. V pozadí som počul, ako sa tam akýsi chalani smejú.

To máš ako stávku sem zavolať?

Tú...tú...tú.

O chvíľu zavolal ktosi iný.

Daj si ho do huby. - ozvalo sa.

Tú...tú...tú... - nemal som na to nervy.

Keď sa dievča  vrátilo s vodkou  povedalo mi, že sa cíti ako jeden z 10 černoškov. Ten, čo vydržal najdlhšie, ale  cítil sa tak vinný a osamotený, že už nedokázal pokračovať a obesil sa. Dokonca mi zarecitovala českú verziu osudu posledného černoška:

„Jeden malý  černoušek vztek měl na svět zrádný,

proto se sám oběsil - a tak nezbyl žádný."

Ráno sme ju našli mŕtvu. Pošmykla sa v kúpeľni a narazila hlavou o roh práčky.

„ A tak nezbyl žádný."

***

Nežijem dlho, ale niečo som sa už  o živote naučil. Napríklad to, že keď rekapitulujeme, alebo spomíname, sú to iba útržky. Nikdy si nepamätáme celý beh udalostí. Iba tie najdôležitejšie črepiny. A tiež, že si nič človek nepamäá presne. Buď si veci idealizujeme alebo naopak. Myslíme si, že vzťah bol lepší ako bol a pýtame sa- prečo sme sa vlastne rozchádzali? Alebo naopak, vpich injekcie si dieťa vždy pamätá bolestivejší  ako v skutočnosti je.  Tak to mám aj so svojou sestrou. Bola tak múdra až sa zbláznila. Spomínam si, ako bolo spolužitie s ňou vlastne skvelé. Ale kto vie aké bolo v skutočnosti.

***

Viete, čo bol môj najhorší zážitok v živote? Súvisel s mojou sestrou. Išiel som za ňou do ústavu. Pozerala na mňa tak ako vždy - akoby som bol najhlúpejší človek na svete.  Strčila mi do rúk list . Bolo na ňom napísané:

Pamätáš si, keď sme hľadali v zemi červíkov? A rozsekli ich presne v strede? Ako sme zistili, že iba jedna z polovíc dokáže žiť? Aj mňa tak rozsekli. A jedna časť vo mne stále žije. Ale je to príliš málo. Stratila som sa v sebe samej. A možno už nikdy nenájdem cestu. NIKDY SA NENECHAJ ROZSEKNÚŤ !!!

Tá istá osoba, čo napísala tento list sa práve mlátila plyšovou opicou po prsiach a kričala, že porazila King Konga.  

***

Viete,  čo bol môj druhý  najhorší okamih v  živote? Keď som zistil, že som sa nechal rozseknúť už veľmi dávno.