Šťastné manželstvo

Volám sa Karol, mám 27 rokov a až dovčera som si myslel, že môj život je celkom fajn. Mám dobrú prácu, dobrých kamarátov, krásnu ženu a doteraz som si myslel, že som šťastne ženatý. To, že nie som, som sa dozvedel od kamarátky mojej ženy, Renáty. Bola dlho v zahraničí, nedávno sa vrátila a včera sme boli aj s ďalšími našimi spoločnými priateľmi na pivo. Moja manželka ale nemohla prísť, bola v práci. Kamarátka mojej ženy nam rozprávala čo má nové, nadchýnala sa najmä svojim novým priateľom. Vtom povedala zvláštnu vec: „Ale dosť bolo o mne, nebudem sa vám tu chváliť, ešte mi budete závidieť. Viem, že nie všetci máte to šťastie mať taký dokonalý vzťah ako ja." A pritom sa pozrela na mňa trochu ľútostivo a zároveň vyčítavo. Absolútne som tomu nerozumel, veď ja som v svojom manželstve úplne spokojný, pravda, v poslednej dobe máme so ženou málo času pre seba, pretože musíme obaja veľa pracovať ale inak všetko klape. Alebo nie? Viem, že moja žena je s Renátou často v kontakte, píšu si a volajú a keď je Renáta doma, chodia na dámske jazdy. Možno jej povedala o nejakou probléme. Ale o akom? A prečo ho nepovedala mne? Máme naozaj problém? Včera sme večer prišli s maželkou domov približne naraz. Spravila večeru, pozreli sme si film a šli sme spať. Ona zaspala takmer ihneď, no ja som celú noc rozmýšľal. Neprišiel som však na nič. Všetko sa zdá byť fajn. V čom by mohol byť problém? Rozhodol som sa, že si dám dva týždne aby som na to prišiel sám a keď to nezistím, opýtam sa Renáty, alebo manželky.

Prešiel týždeň. Nie som o nič múdrejší. Manželku si dôkladne všímam. Napadlo mi, že by problém mohol byť v tom, že niekoho má. Ale v tom to asi nebude. Keď ju niekedy prídem len tak, bez ohlásenia, navštíviť do práce, vyzerá, že ju to teší. Správa sa ku mne milo ako vždy. Pred dvoma dňami prišla domov s fľašou vína. Nič sme neoslavovali, len tak sme si urobili pekný večer. Chcela mi vynahradiť to, že býva tak dlho v práci. Som z toho naozaj zmätený. Snažím sa na to stále nemyslieť, a tak keď je manželka v práci, neostávam sám doma a chodím von s kamarátmi. Obyčajne sa mi na to darí zabudnúť, býva s nimi zábava. Cestou domov si však znova lámem hlavu. Keď prídem, manželka ma čaká, povypytuje sa ma, čo som robil za čas, keď sme spolu neboli, ja jej všetko porozprávam. Vážne sa mi zdá, že máme normálne manželstvo.

Och, dnes sme sa trochu pohádali. Boli sme večer vonku, celá partia, bola aj moja žena, mala v práci voľno. Niečo sme popili a prišla téma, no, na neslušné vtipy. Celkom mi išla karta a tak som sypal z rukáva jeden za druhým a všetci sa náramne bavili. Teda, ako som neskôr zistil, všetci nie. Manželka mi doma povedala, že to trochu preháňam a že sa za mňa hanbila. Okej, dobre, no ale čo mám robiť? Keď sa všetci bavia... Ale zas si o sebe nemyslím, že som nejaký hulvát alebo čo. Človek sa raz za čas predsa potrebuje odreagovať a trochu si zažartovať. Ale samozrejme som sa ospravedlnil. Snáď sme túto tému uzavreli.

Pomaly končí druhý týždeň a ja stále na nič neprichádzam. Som zlý manžel? Začínam byť z toho nejaký nervózny. Pokúsim sa náš vzťah rozanalyzovať. Sme spolu 7 rokov, čo nie je málo ale ani veľa. Je to dosť na to, aby sme sa úplne zohrali, takisto dosť na to, aby sme spolu neblbli na verejnosti ako čerstvo zaľúbení tínedžeri, čo si myslím, je už v našom veku nechutné, no aj tak to poniektorí naši známi robia, z čoho mi je mierne na vracanie. Prekonali sme pár kríz, ale vždy sme všetko vyriešili, a teda si myslím, že náš vzťah už zvládne všetko a len tak niečo ho nenaruší. Cítime sa spolu dobre aj keď sme sami, čo je síce teraz trošku menej často, ale ja si to o to viac vychutnávam a máme okolo seba pár veľmi dobrých kamarátov, ktorých poznáme už roky a medzi nimi sa dokážeme baviť spolu aj každý zvlášť, nemusíme pri sebe stále sedieť ako keby sme boli k sebe pripútaní. A máme sa radi. Tak ja už vôbec neviem čo je zle. Vlastne, možno som si ten Renátin pohľad zle vysvetlil. Možno patril niekomu inému. Možno nevie, čo hovorí. A možno to tak nemyslela. Možno to myslela zo srandy. Možno chcela iba poukázať na to, aká je šťastná. A možno tým nemyslela vôbec nič. A basta! Vôbec sa tým už nemienim zaoberať. Všetko je v poriadku keby náhodou niečo nebolo, tak by mi to moja manželka určite povedala.

Och, ja neviem čo mám robiť. Som taká nešťastná. Celý deň bývam v práci a navyše sa mi aj rozpadáva manželstvo. Netuším, čo sa deje, ale mám hrozne zlý pocit. Môj manžel je skvelý muž a ja ho mám veľmi rada, no cítim, že sa s ním čosi robí, že sa nejak odcudzujeme. Ja musím teraz veľa pracovať a on sa zatiaľ fláka s bohviekým! Keby iba s kamarátmi, ale sú tam aj iné ženy. A viem, aké sú niektoré suky. Vypijú pohár vína a už sa sápu po kdektom. A môj manžel si tiež rád vypije, čo keď nejakej takej čupke čo sa naňho zavesí neodolá? Čo ak si nájde niekoho iného, čo potom budem robiť? Kedysi sme chodievali spolu na výlety, alebo sme celý deň pozerali filmy, teraz sme sotva spolu sami. Keď náhodou nerobím, ideme von s našimi spoločnými kamarátmi. Oni sú všetci super, ale keď sme s nimi, môj manžel sa správa úplne inak. Rozpráva vulgárne vtipy, strašne sa zaňho hanbím. Niekedy keď sme vonku sa so mnou vôbec nebaví, ale rozoberajú s chlapmi futbal a čo ja viem čo ešte. Ani trochu sa mi nevenuje! A pritom keď vidím iné páriky, ako sa aj po párročnom vzťahu stále držia za ruky a nepohnú sa od seba, je mi do plaču. Čo ak ma Karol už nemá rád? Teraz sa sice nič také vážne nedeje, ale už toľko krát sme mali krízu! Bojím sa, že to príde znova a že tentokrát už to nevyriešime. To by som neprežila. Navyše v poslednom čase je nejaký nervózny a stále si ma obzerá. Určite sa chce rozviesť. Och, čo mám robiť?