Memento mori

Spisovateľ/ka: Lukáš Mano | Vložené dňa: 14. júna 2010
http://citanie.madness.sk/view-29708.php
    Vojtech Polák. Štyridsaťdvaročný krčmár, ktorý drhne pivom oliate stoly v zdedenej krčme. Zákazníci poodchádzali, stoličky sú vyložené, popolníky a podlaha čisté. Otvorené okná vnášajú dovnútra čistý vzduch. Cigaretový dym, zápach vývratkov a pot opilcov sa pomaly vytráca. Ručičky na nástenných hodinách ukazujú trištvrte na jednu.
Krčmár utiera posledný stôl. Myšlienkami je vo Vysokých Tatrách. Na vysnívanej dovolenke. Lyžuje, užíva si čerstvý horský vzduch. Nevie sa vynadívať na krásne končiare vysokých štítov, obdivuje zamrznuté plesá. Nádhera. Raz tam zájde. Raz určite.
Dvere do krčmy sa z ničoho nič prudko otvoria. Vojtech sa preľakne. Myslí si, že ich vyvalil prudký vietor, ktorý sa celý deň preháňal po uliciach. Otočí sa. Chce ísť zavrieť. Stuhne. Na prahu dverí stojí vysoký - skutočne vysoký - muž v bielom obleku s čiernymi topánkami. Hlavu mu zdobí biely cylinder, v pravej ruke drží kufrík rovnakej farby. Príchodzí sa obzrie po krčme, na chvíľu sa pohľadom pristaví na nástenných hodinách, usmeje sa, pomalým krokom a so sklonenou hlavou prejde k barovému pultu. Sadne si. Kufrík a ruky vyloží na pult.
Krčmár stojí v kúte miestnosti, žmolí sivú mokrú handru, sťažka dýcha. Díva sa na čudného návštevníka. Kto už dnes chodí v bielom obleku? Najradšej by ho vykopol a poslal dočerta. Chce mu povedať, že je zatvorené, nech láskavo odíde. Nemá však odvahu. Bojí sa. Bojí sa ako vtedy, keď sa v krčme schyľuje k bitke. Ako vtedy, keď sa v noci potuluje po prázdnom dome, všade vidí duchov a nedokáže nahmatať kľučku na dverách. Ale prečo má strach práve teraz? Spamätá sa. Podíde k dverám, zavrie ich, nespúšťajúc pohľad z vysokého muža prejde za barový pult. Návštevník nevyzerá ako chudák, možno spraví dobrý kšeft.
„Čím vám môžem poslúžiť?" pýta sa krčmár, handru odkladá na policu s alkoholom.
„Čo máte?"
Vojtechovi sa podlomia kolená. V poslednej chvíli sa zachytí pultu. Srdce mu bije splašene. Oči má vypúlené, prestrašené. Čo máte? znie mu v hlave hlas. Ten hlas. Taký mrazivý, hrdelný, strašný. Taký neskutočný, akoby nevychádzal zo záhadného návštevníka. Akoby tu bol ešte niekto, niekto veľmi zlý.
Krčmár sa otrasie. V tvári je bledý ako mŕtvola. „No... máme dobré pivo."
„A ešte?"
Tento krát sa mu kolená nepodlomia. „Víno, borovičku, slivovicu..."
„Domácu slivovicu?" preruší ho zákazník. Prvý raz zodvihne hlavu s cylindrom. Krčmár si všimne mužovu chudú tvár, vyčnievajúce lícne kosti, husté fúzy nad tenkými perami, ligotajúce sa zelené oči. Zelené ako javorový list osvetlený slnečným lúčom.
„Áno," odpovedá, nedokáže odtrhnúť pohľad od tých šialene ligotajúcich sa očí. Ani čo by sa díval na diamanty.
„Domácu si dám," povie návštevník, skloní hlavu.
Vojtech sa uvoľní. Konečne sa vyslobodil spod hypnotizujúceho pohľadu. Z poličky vezme fľašu pálenej slivovice, roztrasenými rukami ju naleje do štamperlíka. Záhadný muž obráti pohárik do seba. Opäť sa zahľadí na nástenné hodiny, tenkými prstami poklopká po bielom kufríku.
„Veľa ľudí sem nechodí," poznamená.
Krčmár sa znova preľakne. „Je už neskoro," zazátkuje fľašu, položí ju na policu. „Vlastne by som už mal zavrieť."
„Máte to tu rád?"
„Áno. Pracujem tu už desať rokov."
„Viem," riekne návštevník nezdvihnúc hlavu. „Nepripadá vám jedno desaťročie ako dlhý čas?"
„Hm... Čo ja viem? Ani nie. Prečo sa pýtate?"
„Aby nestála reč. Poznáte nejaký vtip?"
„Vtip?"
„Vtip," prikývne neznámy.
„Nie," odpovie krčmár. V duchu si spomenie na časy, keď chodil na strednú. Každý deň rozprával spolužiakom nové vtipy. Všetci sa smiali. Aj tí, ktorí nechápali prepukli v ohromný rehot. Bol dokonca vyhlásený za triedneho vtipkára. Prezývali ho Vojtko-Vtipko. Pekné časy...
„To je škoda," prevraví muž, vytrhne krčmára zo spomienok. „Pred niekoľkými rokmi ste však vtipkovali jedna radosť, je tak, Vojtko-Vtipko?"
Krčmára zamrazí. Vlasy na hlave sa mu zježia. „My... my sa poznáme?" nasucho preglgne.
„Vy ma nepoznáte."
„Kto ste?"
„Som váš pán."
Vojtech nechápe. Návštevník sa mu prestáva páčiť. „Môj pán?"
„Váš zákazník, váš pán," uchechce sa neznámy.
„Stretli sme sa už niekedy?"
Muž zakloní hlavu, šialene sa rozrehoce. Smeje sa dlho. Upokojí sa, opäť skloní hlavu, vraví: „A vy že nepoznáte žiaden vtip? So mnou sa človek stretá iba raz za život."
„Aha," riekne krčmár. Na muža hľadí ako na blázna. Asi odniekiaľ utiekol, dumá.
„Máte veľa priateľov?"
„Čože?"
„Pýtam sa, či máte veľa priateľov," zopakuje muž, znova hodí očkom po nástenných hodinách.
„Celkom hej."
„Fero už spí?"
Odkiaľ pozná Fera? čuduje sa pán Polák. Fero je zarytý samotár, s nikým sa nepriatelí, iba s ním. „Áno. Asi už spí," odpovie, čaká, čo sa návštevník opýta teraz.
„Máte strach?"
„Nie. Prečo?"
„Vyzeráte prestrašene. Ste bledý."
Ako vie, že je bledý? Veď sa celý čas pozerá na zem. „To..." zakokce sa Vojtech. „Už by som mal spať."
„O chvíľu si odpočiniete. Verte mi."
Krčmár prikývne. Nevie prečo, ale tuší, že podivný muž v bielom obleku vraví pravdu. Čistú a bolestivú pravdu.
„Čo dovolenka?"
„Prosím?" nerozumie pán Polák.
„Už ste si našetrili peniaze, aby ste mohli ísť do Vysokých Tatier?"
Ako to...? Krčmár stŕpne, padne mu sánka.
„Našetrili ste si?"
„Niečo už hej."
„Tak prečo ste ešte neodišli?"
„Ešte mi niečo chýba. Ja... Odkiaľ to vlastne viete?"
„Kde je vaša žena?" položí návštevník ďalšiu otázku.
„Moja žena?"
Prikývnutie.
„Ona... ona zomrela. Pred troma rokmi."
„Ó, áno, spomínam si. Mala naozaj nádherné dlhé vlasy. Nesiahali jej náhodou až po stehná?"
„Vy ste ju poznali?"
„Poznám každého, ak sa mám vyjadriť presne."
„Každého?"
Prikývnutie.
„Kto ste?" nazlostí sa pán Polák.
„To ste sa už pýtali," poznamená muž s cylindrom.
„Kto ste, dočerta?!" Krčmár zvýši hlas. Odkiaľ vie o jeho vysnívanej dovolenke?
„Som súčasťou života."
„Choďte s tým doriti!"
„Vy sa bojíte" návštevník sa zazubí.
„Musím už zavrieť," riekne Vojtech, nemá náladu na ďalší rozhovor. „Prosím, mohli by ste už ísť?"
„Kam sa ponáhľate?" muž zodvihne hlavu, uväzní krčmára pohľadom. „O chvíľu už pôjdeme."
„Chcem ísť domov," zašepká pán Polák. Tie ligotajúce sa oči! Väznia ho! Opantávajú ho! Tie oči!
„Doma na teba nik nečaká. Tam, kam pôjdeš so mnou, je lepšie. Ver mi."
„Chcem ísť domov," zafňuká ako malý chlapec.
„Prečo plačeš? Prečo sa netešíš?"
Krčmár sa chrbtom pritisne k policiam s alkoholom. Na zem padajú fľaše, trieštia sa. Dvere vyvalí vietor. Okná začnú lietať, zabuchujú sa. Svetlá blikajú, nástenné hodiny odbíjajú jednu.
„Je čas," prevraví muž, otvára biely kufrík, nespúšťa pohľad z krčmára.
„Pusti ma!" zreve Vojtech. „Prestaň na mňa pozerať!"
„Neboj sa."
„Kto si!? Povedz mi, kto si!?"
Hodiny zletia zo steny. Svetlo zhasne. Vojtechov krik. Vietor prestane zavýjať. Pokoj.
Krčmár hľadí pred seba, sťažka dýcha, nevidí nič.
„Je čas," ozve sa z tmy.

 

 

 

 

 

Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Skarabea
nie zle napísané...poviedka ma však nevtiahla...v podstate súhlasím s Lukášom situácia sa nikam neposúva...chýba mi napätie, niečo uchopiteľné a predstaviteľné aby som poviedke uverila, možno sa viac pohrať s detailami...  
Spisovateľ/AutorSkarabea Pridané dňa16. júna 2010 11:55:36
Lukáš Mano
vdaka  
Spisovateľ/AutorLukáš Mano Pridané dňa15. júna 2010 11:03:52
Yao(nee)
odporúčam
Mne tam chýbal opis osoby - konkrétne ide o prvé dve vety. Začal si nám predstavovať postavu, ktorá nie je veľmi stará a vlastní krčmu... Vniesol si do počiatočného rozprávania kúsok krčmárovej intimity tým, že si zdôraznil dve zaujímavé veci z jeho osobnej charakteristiky, takže čitateľ predpokladal, že zoznámenie bude ešte dôvernejšie. Opis osoby sa skončil, čitateľ sa ocitol v krčme a medzi krčmárovým komentovaním toho, čo navôkol seba vidí a čo by práve v tomto momente rád robil. Tento náhly, pre mňa trošku nečakaný, prechod zmrazil dobre začínajúci úvod, prepol na úplne inú nôtu, takže istý čas trvalo, kým sa opätovne získal obraz prítomnej scenérie a dej sa začal plnohodnotne vnímať :) Ako tu už bolo spomenuté, príbeh bol napísaný skutočne dobre. Málo atraktívnym ho však robili práve časti medzi dialógmi, kde sa postava začína pomaly báť a snaží sa svojimi myšlienkovými pochodmi v malom množstve situáciu zjednodušiť, odpútať pozornosť čitateľa od prítomného cudzinca, aby si užil blížiace sa rozuzlenie. Ich nepraktickosť bola skrytá v dĺžke - kým by pokojne stačilo, pre gradáciu textu, vsunúť medzi rozhovor naozaj iba pár viet o tom, čo sa v hlave obeti odohráva, ich zbytočné predĺženie, čiže pokus o zachytenie vypätej situácie, zlyhalo. Takže bolo veľmi ťažké vytvoriť si s prítomným textom oveľa hlbší vzťah a ponoriť sa do deja tak, aby sa vychutnal v každej svojej kráse. Lepšie by sa to pochopilo asi takto - chýbala mu iskra. To, čo by oživilo scény natoľko, aby odohrali svoje impozantné divadlo :) Napriek týmto nedostatkom si dovolím poviedku odporúčať už len z toho dôvodu, že ma postava krčmára, a jej údel, oslovila do takej miery, až som si ju počas čítania naozaj obľúbila :)  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa15. júna 2010 10:46:59
odporúčam
páči sa mi, že si tam neuviedol, kto pán v bielom bol...všetkým je to jasné, a zbytočným vysvetlením si to nepokazil, akoby to spravilo veľa ľdí, možno aj ja... dialóg mal spád... dejovo jednoduché, čo je ale pochopiteľné, keďže sa jedná skôr o také okno/pohľad do života nejakého pána Vojtecha z davu... každopádne like:) odporúčam:)  
Spisovateľ/AutorEma Gri Pridané dňa14. júna 2010 21:26:40
Lukáš
Celkom dobre napisane , no pre mna nie je tema dost zaujimavo uchopena, v podstate nevidim ziadny vyvoj situacie, ani ta situacia nema v podani tvojej poviedky dostatocne "gule" , alebo zaujimavu hlbku...cokolvek... Pre mna je to dobre napisane nic... ALe mozno som to iba ja...zaklad mas celkom dobry, staci na nom stavat a tak :) Ved vies...tie klasicke motivacne reci :)  
Spisovateľ/AutorLukáš Pridané dňa14. júna 2010 19:22:15
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8