Largen a Holdan
http://citanie.madness.sk/view-29733.php
Largen a Holdan
Nad údolím sa vznášala hustá hmla. Slnko bolo hlboko za mrakmi. Na dne, tam kde sa oceán zarýval do pobrežia, svietili desiatky faklí. Ozývali sa mnohé buchoty, výkriky, rinčanie a treskot, čo sa rozliehal takmer všade naokolo. Fakle lietali sem a tam, tiene skupín vírili ako haldy prachu, do toho všetkého ešte snežilo a tí tam dole nepoznali nič iné ako manifestáciu slova chaos.
Do doliny začal od oceánu fúkať vietor a na krátku chvíľu sa veci vyjasnili.
Oblaky dymu, snehu a všemožných iných zástupcov neporiadku sa zdvihli, a Largen si utrel zakrvácanú ruku do svojho koženého kabátu.
Štípali ho oči, potreboval sa poriadne vyšťať a dačo by aj zjedol. Zaklial, keď sa mu prsty prilepili o kožušinu a potom to všetko začalo odznova.
Sekery rúbali, meče sekali, kopije bodali, šípy svišťali a bzučali, a ľudia vrieskali, sipeli, ručali a nadávali. Kosti pukali, brnenia praskali, koža sa trhala a kopy mŕtvol sa hromadili.
Largen niekde uvidel záchvev akejsi koruhvy, ale tá však ihneď zmizla, keď sa hmla s oblohou opäť zrútila na hlavy bojujúcich.
A opäť čistý chaos. Sekanie, fŕkanie, burácanie.. Largen ani poriadne nevedel, či mláti do šíkov nepriateľa alebo kynoží svojich. V podstate to bolo svojim spôsobom jedno. Largen sa spoliehal na to, že je namierený správnym smerom. Keď sa nad tým tak zamyslel, nikto nemohol vedieť, čo sa to kurva deje.
A tak mykol plecom a vysekol jednému chlapovi kľúčnu kosť, ktorá s cvengotom poničených plieškov vyhupla von so sprievodom kakofónie chrchlajúcich zvukov, ktoré sa však hneď utopili v mori vreskotu.
Krv ho celého zmáčal skrz na skrz a Largan len pomaly postupoval dopredu, jedna noha pred druhou a rúbal do všetkého naokolo.
Do dreveného štítu ho zasiahla rana, zlomila ho na triesky a vytrhla z priviazanej ruky. Severan zafučal, schytil jednu dlhú triesku a vrazil ju chlapovi do krku.
Poriadne si nahromadil hlieny v krku, vyšpúlil pery.. a musel sa hneď skrčiť, aby si zachránil svoju tupú palicu.
Sekera sa mu potom zachytila v kolennom kĺbe a tak zaklial, skopol zraneného na zem, päsťou mu vymlátil z očí vedomie a posnažil sa nejako vykvačiť zbraň zo spleti kostí, šliach, čiernych žíl a cvakajúcej chrupavky, ktorá nie a nie povoliť.
Sneh mu zavialo poza krk, napadal mu do gatí a začala mu mrznúť riť. No skvelé, pomyslel si.
Strašne blízko mu niečo zachrapčalo pri ušiach, stočil chladný krk a voľnou rukou zvalil dákeho chlapa vedľa seba.
„Largen! Ty hovado sprosté, to som ja!“
Severan zamrkal očami. „Holdan? Ty ksicht, skoro som ti zlámal nohy.“
„Vstávaj, zmrd. Máme ešte robotu.“ povedal to tak, akoby išli strúhať zemiaky alebo dojiť kravu, poprípade upratať prababke kôlňu.
„Mhm.“ zavrčal Largen, akoby im prababka ešte sľúbila koláče. Kopol do zmrzačenej nohy. Raz, dva krát a konečne vypáčil sekeru z bublajúcej končatiny. Vstal.
A obzrel sa.
„Kurva.“ povedal Holdan. Nič iné sa ani nedalo povedať. Všetok boj sa skončil. Chlapi čučali jeden na druhého. A potom si Largen všimol, že okrem neho a Holdana nebol okolo nikto iný. Len nepriatelia, takých pár krokov vpredu.
„Kurva.“ zopakoval Holdan.
„Mhm.“ zavrčal Largen. A je po všetkom. Znova zafúkal vietor a hmla sa zdvihla. Viditeľnosť sa vicibrila a Largen spozoroval všetky tie mŕtvoly okolo. Oni dvaja zostali poslední.
„No, čo.. sral to pes.“ povedal Holdan, hodil meč do snehu a vyškeril sa na kamaráta v kožuchu.
„Mhm.“ prisvedčil Largen a tresol sekerou o zem.
Niekedy vyhráš a niekedy nie.
Každú chvíľu ich rozsekajú na kusy. Severania nikdy neberú zajatcov. Na čo? A tak si unavený Largen sadol zadkom do snehu, napil sa medoviny zo svojej čutory a hlasne si grgol.
„Daj to sem.“ vytrhol mu čutoru z rúk Holdan a tiež sa zvalil do záveju. Napil sa, utrel si zafŕkané ústa bradou a usmial sa na blížiace sa čepele.