Sova

Sťa šedý lupeň lásky kvetu,
Odtrhli moju myšlienku zastretú,
Tí, áno, tí, čo neveria v osvetu,
V očiach sovy teraz prosia o bagetu.

Ja šunkovo-sýrovu v rukách stískam,
a tá blbá sova na mňa furt píska,
azda ešte tristo krokov delí ma,
s vôňou štvor-údneho tvora - Michaela.

Lúka farieb , chuti , krásy plná a ja ,
strácam dych pri pozorovaní tohto kraja,
pôvabom ženských bokov dýchaju pahorky,
lemujúc modré pozadie oblohy. Prihorký...

... prihorký je pocit hnusný, čo ma hatí,
pri predstave , že túto náturu niečo špatí.
Zabudla ? To nie. Som tu skôr hádam , možno ,
... keď záblesk vracia ma k sove na strom rovno.