xxx

xxx

Túlam sa von. Túžbami v cigaretovom dyme;

mrazí, nechutí. Jemnými tónmi, hudbou,

na bielo rozsväcovať hviezdy

na nočnej nekonečnej otvorenej kupole.

Guľa, všetko okolo človeka,

všadeprítomný stred.

V srdci trieska, ktorá dusí

a človek padá

tak príjemne a nekonečne romanticky

do kolien.

Všetko okolo zdanlivo oddelené,

pohyb zaostáva a hnis tíši dušu;

dáva jej morfium.

Ako dieťa

schúli sa do klbka

temnej postave v náručí.

Vydychuje plytkejšie

a zaspáva

konečne dlho.

Hviezdy ožarujú – zaslepujú;

spomienka.

A Ticho je preč a zostalo ticho,

v krbe oheň,

na zemi stojí fľaša vína

s ohmataným hrdlom.

Jeden pohár čistý, plný,

druhý prázdny, použitý.

Z oka slza, tabak do fajky,

fajka do úst, dym do pľúc,

tvár do rúk

a hviezdy svietia hlasnejšie,

tečú po horách.