Spomienka

Spisovateľ/ka: Ema Gri | Vložené dňa: 18. júna 2010
http://citanie.madness.sk/view-29800.php
Sedím medzi štyrmi stenami. Žmurkám. S každým privretím viečok prebleskne obraz.

Som späť. Zase známa ulica, západ slnka a preliezky v škôlke sa lesknú v oranžovom svetle. Je tam hurhaj. Deti sa hrajú na preliezkach a rodičia opekajú, pijú smejú sa, hrešia svoje ratolesti. Pomaly sa stmieva a vyniká svetlo lampiónov, ktoré vyrobili deti z celej dediny. Vlhkým zemitým vzduchom sa nesie vôňa špekáčikov.

Vidím mamu. Stojí pri stole s občerstvením a veselo sa rozpráva s ostatnými mamičkami. Má dlhé vlasy a už len pohľad na ňu mi pripomenie jej typickú sladko-korenistú vôňu. Zlatý krížik vykladaný českým granátom sa jej hompáľa na krku.

Vidím otca. Sedí na pni pri ohni, v ruke gitara a areálom škôlky sa nesie jeho spev. Mozoľnaté ruky od práce okolo domu pevne a isto stláčajú akordy. Zavreté oči, zvraštené obočie a tá jeho zelená košeľa s výšivkou znaku trampskej osady STOPY na pravom pleci,ktoré mi kedysi prišli samozrejmosťou, teraz vidím snáď po nekonečnej dobe.

A ja. Som taká malá a všetko je tak vysoké. Moje obľúbené maskáče na mne visia, bože, aká som chudučká. Spod menčestrovej bundy s kovbojskými strapcami mi vykúka milované fialové tričko s bábikou. Polorozpadnuté modro-čierne tenisky po bratovi sú celé zafúľané od blata.
Zrazu do mňa niekto zozadu strčí: "Si to!!"
Rozbehnem sa, ani neviem prečo. Kúsok odo mňa môj brat zakopol a spadol na zem. Nestihol ujsť tak ďaleko ako ostatní. Nohy má síce dlhé, ale moje kratučké aj tak preplietajú rýchlejšie. V poslednej chvíli sa na neho hodím a padneme na mäkký trávnik.
Tenkým hláskom víťazoslávne zakričím: "SI TO!!!!"
Smejeme sa. Prehodí ma na chrbát a začne ma štekliť. Zúrivo sa bránim, ale moje tenučké rúčky proti tým jeho nezmôžu nič. Mykajúc sa pod nemilosrdným šteklením si udriem ruku o neďaleký peň. Bolí to, ale nie až tak, no cítim, že sa mi do očí tlačia slzy. Nešťastne zavzlykám a úst sa mi derú tenké stony.
Brat ma preľaknuto pustí a ja sa strašidelne kvíliac rozbehnem za mamou. Počujem sa ako fňukajúc preháňam a žalujem na brata. Necítim žiadne výčitky, hoci niečo vo vnútri mňa sa o neho bojí.
Vidím otca, ako bokom od ostatných hreší brata. Ten sa pozerá do zeme a ja viem, že sa na mňa bude veľmi hnevať.
No o päť minút už veselo pobehujem po areále škôlky a vôbec si nevšímam, ako brat ukrivdene a nešťastne sedí ďalej na opustených schodoch na terasu.

Hrám sa, smejem sa, chytám cvrčeky, pozorujem svetlušky, sedím mame na kolenách vedľa otca a spievam Holubí dům, čo som si od neho vydrankala. Kútikom oka zazriem, ako sa brat sám a opustený potuluje okolo preliezok a kope do kamienkov.
Žmurknem.
Otvorím oči.
Sedím medzi štyrmi stenami.
Plačem.

Spisovateľov komentár k príspevku

Toto sem pridáva z čistej recesie a zvedavosti, ako bude ohodnotenie článku písaného s citovým zainteresovaním a od srdca bez pokusu o literárnu hodnotu.


Zaujať ťa môžu aj tieto príspevky...


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
Yao(nee)
Takmer všetky texty majú istú literárnu hodnotu :) A obyčajne sa na nej autor podiela sám, keďže väčšina písaných vecí vzniká preto, že nimi chceme niečo niekomu povedať, prípadne sa iba vyžalovať z krivdy, ktorá bola na nás napáchaná. Rada by som napísala, že ide o veľmi silnú myšlienku (viem, aké to je hádať sa s vlastným súrodencom), ibaže odvíjajúc sa od tvojej reakcie, ktorá bližšie definuje samotný súrodenecký vzťah a problematickú vzájomnú komunikáciu, veľmi veľa mi toho daná myšlienka nedala :( Či už po obsahovej, alebo formálnej stránke... možno to bude vyznievať trošku neohrabane, ale v príbehu som žiadne veľké emócie, okrem teda slov, čo sa niesli v ich duchu, nedokázala nájsť, a teda so mnou podstata krátkej ukážky vôbec nepohla. Prepáč. ps: Vieš... väčšina súrodencov so sebou neprestane komunikovať iba preto, že si robili vzájomné prieky, keď ledva vedeli chodiť :) Za ich roztržky môžu všedné veci s veľkou hodnotou, o ktoré sa nechcú deliť, alebo zvyšní rodinní príslušníci. Najčastejšie hádky a odcudzenie vznikajú napríklad pri predaji nehnuteľnosti, ktorá zostala po rodičoch, starých rodičoch, tete, atď. a keďže sa nespísal závet, suma sa musí rozdeliť, aj keď by všetky zúčastnené strany boli rady, aby ju vlastnili v plnej svojej výške a práve vtedy si vedia navzájom vyhodiť na oči každú jednu "zlú" vec. Inokedy je to hádka o to, kto sa o chorého príbuzného bude starať a disponovať jeho majetkom, pokiaľ on sám toho nie je schopný, či nevesty alebo zaťovia, problémy spojené s domácim násilím... atď. Tým som chcela povedať iba toľko, že spomienka na "opekačku", idylka vo škôlke a s ňou spojená hádka, nie sú v tomto prípade vôbec dôležité...  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa19. júna 2010 08:16:04
Ono to bolo napísané skôr podľa toho, čo som si pamätala. Emócie tam ani veľmi nemali byť. Boli to obrazy, ktoré sa mi vynorili v pamäti a ja som si ich zapísala. To, že vo mne tá spomienka nejaké emócie zanechala, bolo mimo nej. Išlo mi o to zapísať spomienku, ako som z povedala - obrazy, ktoré sa mi nečakane po 12tich rokoch vynorili v pamäti. Ten koniec skôr bol už len taký odkaz, že to vo mne nezanechalo len príjemné pocity. Poprave, písala som to kvôli sebe a nie pre čitateľa, ktorý do mojich pocitov nevidí. Ale kamarát si to prečítal a donútil ma to niekam hodiť na net:)) PS: vzťah ja a môj brat by sa dal ťažko analyzovať podľa bežných situácií a merítok...on si ku mne averziu vypestoval v detstve a drží ho to doteraz(mimochodom má 24 rokov)...takže ono je to trošku zložitejšie:)  
Spisovateľ/AutorEma Gri Pridané dňa19. júna 2010 09:47:13
Yao(nee)
Vzťah súrodencov nerovnakého pohlavia je vždy veľmi, veľmi, veľmi komplikovaný :) Hlavne v období, kedy sa chlapci zistia, že si musia svoje sestry stoj čo stoj chrániť. Moja sestra je o tri roky mladšia a nemám to s ňou dvakrát ružové, aj keď sa máme obe rady... Ak si tieto spomienky písala pre seba, nemala si sa ovplyvniť názorom kamaráta, pokiaľ sú ti dané komentáre pod príspevkom nepríjemné, pretože niektoré veci si publikum jednoducho nezaslúžia (v dobrom slova zmysle). ps: hádam si k sebe časom tú cestu nájdete :)  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa19. júna 2010 12:22:54
Yao(nee)
* bez sa v druhej vete :D Niekedy sa rýchle reakcie nevyplácajú :(  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa19. júna 2010 12:23:53
nič sa nedeje:D tú cestu si už nenájdeme...je to viac ako 10 rokov a každým rokom sa to len zhoršuje:) nie sú mi nepríjemné...každá reakcia poteší...ako mi raz niekto napísal, aj kritika je reakcia...a mali by sme byť za ňu vďační, lebo nie je nič horšie ako ľahostajnosť:))  
Spisovateľ/AutorEma Gri Pridané dňa19. júna 2010 18:20:34
vix-kike
7 bodov
mám pochopiť že brat už nežije a ona na neho spomína?  
Spisovateľ/Autorvix-kike Pridané dňa18. júna 2010 14:10:57
skor ze ona je uz velka a s bratom ma velmi zly vztah...  
Spisovateľ/AutorEma Gri Pridané dňa18. júna 2010 14:43:11
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8