Pravdivý príbeh

Spisovateľ/ka: Peťko Skary | Vložené dňa: 20. júna 2010
http://citanie.madness.sk/view-29844.php

Ako každé ráno otvorím svoje očí, moje veľké a modré oči,  prvé čo vidím, a to stále dookola, je strop nad posteľou. Moja každoranná prvá cesta končí na balkóne, kde ma už čaká obľúbená ranná cigareta. Ďalej nasleduje kúpeľňa a bez raňajok vykročím za ďalším úžasným dňom. Cesta do školy ja zakaždým iná. Raz idem sám, počúvam svoj i-pod, inokedy zájdem aj pešo s kamarátmi z partie, škola sa nachádza hneď vedľa v meste, čo robí asi hodinku cesty. Chodievam ešte vlakom alebo autobusom. Pokaždým stretnem niekoho iného. Obklopuje ma strašne veľa ľudí. Ľudí na ktorých mi záleží. Mám proste úžasný život dospievajúceho. Toto som si aspoň myslel. Nedá sa nepodeliť sa s vami o môj zážitok s láskou, kamošmi, zo všetkým tým čo ma stretlo.  S mojím terajším pohľadom na svet. Každý človek zažije to svoje dobrodružstvo života, ja mám iba 17 a po tom všetkom čo som prežil sa bojím čo ma ešte čaká, niekedy sa tak veľmi bojím, že si prajem smrť. Svoju vlastnú smrť. Jediné čo ma drží pri živote je, že nechcem zomrieť len tak, bez ničoho bez žiadneho odkazu spoločnosti, len tak sám a nie som schopný si ublížiť. Je naivne myslieť si, že život je len a len na vás. Zakaždým ho ovplyvní činnosť druhých. Nech sa ako snažíte, toto už nezmeníte. Myslel som si že mám užasnú osôbku, ktorú chcem ľúbiť, do konca života. Že s ňou chcem žiť, že pri nej chcem aj zomrieť.  Že mám úžasných kamarátov bez chýb. Bol som obyčajný teenager. Mal som pätnásť a začal som spoznávať, čo všetko mi ponúka terajší svet. Mal som prvé zážitky s alkoholom, začal som aktívne fajčiť, čo mi drží do teraz. Skúsil som mäkšie drogy. Ale každá vec, ktorú som vyskúšal, ktorú som urobil, mi niečo dala. Stále sa mi menil pohľad na svet. A ako tak čas utekal moja najobľúbenejšia droga sa stala alkohol. Najprv sme pili raz do týždňa. Časom sa to zvyšovalo na dvakrát,  trikrát, štyrikrát. Bez alkoholu som bol asi raz týždenne vonku. Vystrájali sme, porobil som veci, ktoré viem, že budem ľutovať do konca života. S dvoma kamarátmi sme viac menej založili jednu partiu do ktorej sa postupne pridávalo viac a viac chalanov. Bolo to úžasné. Mal som kamarátov, ktorých mi každý závidel. Kamarátov, ktorí nepodvádzajú, ktorí za tebou stoja nech sa deje čokoľvek. A tak prešiel rok. Tesne pred koncom prázdnin som stretol v podnapitom stave jedno dievča. Zarozprával som sa s ňou a myslel som že bude moja dnešná obeť. Večer išiel a už bolo čas isť domov a tak som ju odprevadil až pred činžiak. Kde som čakal, že ju budem mohol pobozkať. No nič z toho, ale odišiel som od nej s tým, že zajtra sa stretneme v bare. Tak som zmenil názor, malo to byť dievča, s ktorým možno budem chodiť pár týždňov. Trošička si užiť a kašľať na ostatné. Na druhý deň sme sa stretli a potom deň za dňom. Prvý týždeň s ňou bol úžasný. Vtedy som začal tušiť, že to nebude obyčajné. Po mesiaci som zistil, že treba prestať piť aby som si ju udržal. Už vtedy som ju nehorázne ľúbil. Tak som to obmedzil ale neprestal. To sa nedalo. Bolo to pre mňa ťažké. Ten prvý polrok bol úžasný, aj keď kvôli nej som úplne zabudol na svojich kamarátov.  Sem tam som sa ozval aj im. A zoznámil ich s ňou. Až raz sme boli na byte, kde som sa aj po jej výstrahách opil. A ráno som zistil, že skončila v noci s mojím kamarátom. A vtedy to už neboli taký úžasný kamaráti. Dňom za dňom pokračoval, týždeň za týždňom. Začalo mi šibať, vtedy nikto nevedel prečo. A ani ja.  A tak som jej ubližoval. A to ubližovanie sa stupňovalo. Isto sa pýtate, že čo tým myslím, tým pojmom ubližovanie. Opíjal som sa a potom vystrájal. Vyvolával som jej, robil scény. Vždy mi povedala, že vadí jej len moji pitie. Tak som sa opíjal iba raz mesačne a to vtedy poriadne. Okrem toho nepovedala nič iné, čo jej vadí.  Prišli naše posledné tri mesiace. Videl som, že sa niečo deje. Videl som, že niečo nie je v poriadku. Hovoril som jej že sa pod porozprávať. Ale keď som to vravel všetci ma vysmiali. Mňa vysmiali, ale všetci s ňou sedeli do polnoci, do jednej vonku a upokojovali ju. Ono to je pekné. Ale robili to, za čo sa mne vysmievali. Tam sa stopercente rozhodla, že už so mnou nechce nič. Tak začala ešte pred rozchodom niečo riešiť s mojím dlhoročným kamarátom. Predo mnou však stále mlčala a vždy mi hovorievala, že to prejde. Že tam je šanca na záchranu. Pri čom bola rozhodnutá. Len ma ťahala za nos. Každý to vedel, len ja nie. Išla s ním na ryby a tam si užívali. To je tiež v pohode, ale pod podmienkou, že neodchádzala so slovami, idem tam premýšľať. Čo som istý, že nešla. Vrátila sa, a čo ma najviac dojalo ani po tom všetkom mi nedala koniec. Stále a neustále ma ťahala za nos, a ja naplnený láskou, vierou jej veril. Vtedy som to urobil oficiálne ja. Aby som jej už viac nebránil rozvinúť svoj vzťah. Teraz som pre zmenu zistil, že všetko, čím som jej ubližoval, čím som ju provokoval, že som v tom viac-menej nemôžem. Prečo? To si už chcem nechať pre seba. Za ten rok, sa mi všetko zmenilo. Zmenil som zmýšľanie, pohľady na kamarátov, na celý život. Čo chcem týmto povedať? Chcem dať posolstvo. Chcem povedať, že život. Taký či onaký je dar. Je len jeden. Vždy som si myslel, že to všetko je v mojom živote dokonalé. No bohužiaľ nebolo. A o nič lepšie to nie je teraz. Hral som sa na niekoho kto nie som. Kto vlastne SOM??? Som človek, človek ktorí cíti, ktorí má vlastné pocity. Som zložitý proces životného tvorenia, každým rozhodnutím ovplyvňujem kopec životov okolo seba, tak isto aj oni mňa. Tak ich budem ovplyvňovať tým dobrým a to  zlé, ktoré je v každom z nás si nechám pre seba nech sa deje čo sa deje.

Spisovateľov komentár k príspevku

prvé dielo - mám ich už viac len začínam pomaly .. :D


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
kvitujem ti ten zaver, resp. zmyslanie..a len dodavam - uvazuj a zi tak nadalej..(zo zleho sa treba poucit) a zit najlepsie ako vieme :)  
Spisovateľ/Autorilúzia Pridané dňa22. júna 2010 14:48:02
Rootabaga
9 bodov - odporúčam
Mam rad uprimnost, nedovolim si hodnotit stylistiku, ja na to niesom. Napisat tento pribeh, mozno bola pre teba vyzva, som rad ze su ju prijal. Som rad ze premyslas o sebe a ze vnimas svet. Kazdy z nas ma to svoje, coho trapi a musi sa s tym vysporiadat, horsieje ked to hadzeme za seba. Je jedno kolko mas rokov, vzdy ta trapi to, s cim si nevies dat rady. Z mojej skusenosti a vzhladom aj na veci co si pomenul ti poviem, zelezo je v ohni kute. Musis si skusit aj zle, raz sa ti to zide. Ale nestrat v sebe vieru, rozvijaj sa. Ked to dokazes, zrodi sa z teba plnohodnotny clovek a za vsetku tu snahu budes zat uspech, vtedy mozes zistit ze z uspechu sa clovek ale nepouci, vela z toho zleho ti da zrazu vyznam a stratis strach z neznama.  
Spisovateľ/AutorRootabaga Pridané dňa20. júna 2010 20:36:04
Yao(nee)
Tentokrát si dovolím začať s drobnou kritikou - v celej tejto "úvahe" mi prekážali jednotlivé naozaj nezmyslené gramatické chyby, ktoré by pán tvojho formátu už robiť nemal. A teraz tá krajšia stať - ako pán kolega povedal, na tvoju prvotinu i vek, je dielo napísané obstojne, aj keď sa budeš musieť v blízkej budúcnosti kompletne vyhrať s celou štylistikou. Odstrániť opakujúce sa slová, nahustený výskyt jednoduchých viet, ktoré sekajú priebeh deja, vyzdvihnúť rétorický akcent, oživiť prítomný opis, obohatiť si slovnú zásobu o nové frázy i slová a vkĺznuť pod povrch svojho ja, aby veci, ktoré tomuto tvorivému procesu podrobíš, niesli v sebe istú estetickú hodnotu, ktorá by pohla kýmkoľvek a za akýchkoľvek podmienok tak, aby si si zachoval svoju originalitu :) Čo sa týka obsahu... neviem si pomôcť, ale dnešní mladí ľudia sú akosi svojím správaním mimo moje chápanie a mňa to začína pomaly ale isto desiť! (nebolo to myslené v zlom, bože chráň!)  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa20. júna 2010 18:46:19
adept na stopársky road trip
odporúčam
Zaujímavá úvaha, vierohodná spoveď človeka prežívajúceho typicky ťažké obdobie dospievania. Ak je to teda naozaj pravdivý príbeh, potom vidno, že s emóciami si sa už vyrovnal, lebo dielko bolo podané dosť triezvo, až na okamih, kedy premýšľaš, čo ťa ešte čaká. Ale pre citovo dozrievajúceho teenagera sú tieto chmúrne myšlienky typické. Mám rád Salingerovo Kto chytá v žite, takže som sa nechal zaujať. Vytýkam ti však prehliadnuté vety, ktoré v podobe, ako si ich tam nechal, nedávajú zmysel: "...,že som v tom viac-menej nemôžem."  
Spisovateľ/Autoradept na stopársky road trip Pridané dňa20. júna 2010 17:27:52
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Kľúčové slová Kľúčové slová
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8