. . . s ústnou harmonikou od Boba Dylana

   na ňu večer
v uliciach starého mesta
zbalím
pouličnú slečnu

a potom
   čo mi noc
dá na všetky moje otázky
opäť
tú istú odpoveď

si ráno

už radšej nebudem
chcieť
na nič spomenúť . . .

   Bol to iba sen
ďalší z mnohých výletov
k životu
ktorý žiť sa nepatrí

   k životu
ktorého dni sú kratšie
než
príbeh našej lásky

   k životu
ktorý sa nemal stať . . .

tá

   Pieseň znie potom
ako výkrik
podvedených žien

   nesplnený sen
plačúcich mužov

   a nás ostatných
ktorý tomu
ešte stále
nemôžeme uveriť . . .