Strach

     Ráno si povedala malá Púpavienka: " Nevykvitnem a dosť. S nikým sa o tom nemienim baviť. Slnko je silné, vybledla by mi hlavička, zvedla by mi a bolo by po mne."

Všetky kvietky dookola kvitli, tešili sa zo Slnka, zo včeličiek a z vánku, čo im pohládzal žlté vlásky. Prileteli motýle, porozprávali im o lúke pod horou, kde kvitnú zas iné kvietky, čo majú inú vôňu a iné hlavičky.

Len naša malá Púpavienka nie a nie rozkvitnúť:" Príde búrka, strašný lejak s krúpami. Moju krásnu hlávku by ľadovec dolámal, tak načo mám vykvitnúť."

Zostala prikrčená k zemi, ustrašená a veru sa neodvážila rozkvitnúť. Podvečer prišiel kosec a všetko navôkol pokosil. Malá Púpavienka nezažila včielky, motýle, vôňu svojho kvetu nikomu neposkytla. Zostal z nej len koreň v zemi.