Krvavé Sombrero

Zobudila sa na to ako sa jej ťažko dýcha. Ruky a nohy mala roztiahnuté a každú jednu končatinu mala priviazanú o nohu stola. Na hrudi mala položenú dosku na ktorej mala poukladané balvany, ktoré jej pomaly drvili hrudní kôš. Poobzerala sa po miestnosti, ktorá bola osvietená jednou neónovou žiarovkou. Nachádzala sa uprostred miestnosti. V kúte na stoličke sedela ďalšia žena, ktorá mala cez hlavu prehodenú handru. Oproti nej stál muž ktorý mal na hlave sombrero, bol menšej postavy a v rukách držal bambusovú tyč, ktorou ju udieral.

Dvihla hlavu s šeptom povedala „To sombrero je moje." Muž už išiel udrieť ženu a zastavil sa podišiel k Lucií.

„ Chceš to sombrero, ty kurva prašivá, áno chceš?" pýtal sa jej hrubým hlasom.

„Áno chcem, ty kokot smradľavý!" povedala ťažko. Muž sa usmial: „Čo si povedala nepočul som ťa?"

Lucia sa nadýchla najviac jak sa dalo a strašne ju to bolelo „ Sombrero je moje tak mi ho kurva daj!"

Muž si dal pri jej stôl stoličku postavil sa na ňu.

„Zabudni! Si smädná že?" Začal si rozopínať zips vytiahol penis. Začal močiť na jej tvár. „ Dúfam že si sa napila, lebo tu dole nič na pitie nemám. To sombéro ti nedám a vieš prečo, lebo viem akú má pre teba citovú hodnotu." Zhnusene sa zatvárila. Strašne ju zabolelo temeno hlavy. Ako som sa sem dostala? Kto je ten chlap? To boli otázky na ktoré nepoznala odpoveď. Počula ako sa zabuchli dvere, chlapík odišiel preč z miestnosti. Z kúta kde sedela ďalšia obeť sa ozývali vzlyky.

  Do riti čo ten magor odo mňa chce?

„ Hej," zakašlala „ Počujete ma."   Cez handru sa ozvalo „ Lucia? Si to ty?"

„Uhm? Kto si!" Lucia pozerala do kúta.

„ Som tvojej mami sestra, ty si ma nepamätáš!"

No veru nie nepamätám zahundrala si po pod nos.

„Nevieš čo to je za magora čo nás tu drží?"

„ Neviem, neviem" ozvalo sa s kúta. V miestnosti všetko stíchlo. Lucia sa pozerala po miestnosti a hľadala niečo čo ostré čím by sa dali prerezať tie laná. V kúte kde sedela jej teta zbadala niečo čo by sa dalo použiť ako nôž.

„ Teta môžeš hýbať nohami."

„ Áno môžem," ozvalo sa cez krvou nasiaknutú handru.

„ Okej, dobre. Budem navigovať a pôjdeš ku mne." Postavila sa na nohy a pomalým krokom sa išla za Luciou.

„Pozor stolička," Povedala Lucia.

Lucia ju nasmerovala pri svoj pravú ruku.   

„ Počkaj, teraz sa otoč chrbtom ku mne a sadni si," Lucia naťahovala prsty „ Pôjd bližšie."

Prstami chytila handru do dlane. „ Teraz sa postav, a urob pár krokov dopredu."

Handra sa jej pri každom kroku o trošku stiahla dole. „ Tak, a  handra je dole, Tam v kúte je niečo čo by sa dalo požiť ako nôž," bradou ukázala na smer kde to je.

„No čo?"

„ Dalo by sa to použiť," prekotila sa na zem, ležala na boku.  Po piatich minútach sa oslobodila.  Nemali čas, nevedeli kedy príde ten chlapík.

„Prosím ťa," zvolala na tetu. „ Daj mi dole tie balvany." Pomalým krokom sa k nej dostavila,  bosými nohami stúpala chodidlami na črepiny. Prišla ku stolu a začala dávať dole z jej hrude balvany.  Keď zhodila posledný balvan, chytila latu a hodila na zem. Teta išla pre nožík, ktorý nechala na zemi v kúte. Postupne jej oslobodila všetky končatiny.

Lucia sa hneď rozbehla ku dverám. „Do riti!" Boli zamknuté.

„Do riti! Čo budeme robiť?" Lucia búchala, kopala do dvier z celej sily.

„ Lucka pokoj," zašepkala jej teta.  „ Ako pokoj, veď ani neviem ktosi!"

„ Ja som Rebeka, sestra tvojej mami," pozrela sa do zeme keď spomenula jej mamu.

„ Rebeka?" nevedela si spomenúť, lebo jej spomienky boli na to obdobie keď zomrela jej mama dosť chaotické. Potom narýchlo vymysleli plán že obidve budú stáť pri dverách, každá jedna bude na jednom konci dvier. Stáli dverách asi takých šesť- sedem minút. Lucia držala vo svojich spotených rukách nožík a Rebeka mala v rukách palicu ktorá jej siahala po boky.

Začuli ako si niekto vypiskuje  a kroky ktoré sa pomaly približovali k dverám. Lucia s rebekou mali takýto plán: Rebeka udrie palicou toho bastarda do kolien a Lucia naňho vyskočí a pokúsi sa ho bodnúť.

Kroky stíchli pri dverách. Lucia si prehadzovala nožík s jednej ruky do druhej. Srdce jej búšilo a žalúdok mala kdesi v krku.  Rebeka stála v kľude a čakala. Dvere sa otvorili do vnútra smerom k Lucií. Počula  úder palicou, ale nebola si istá . Bola odhodlaná zaútočiť, ale v tom sa ňu vrhol ten chlapík. Išla ho bodnúť, ale nožík sa jej výšmikol. Chlap usmial a vrazil jej pastou do tváre a Lucia sa zvalila na zem. Pomaly otvorila oči videla rozmazane. Chlap stál nad ňou a pozeral na ňu. Lucia si všimla ďalšiu osobu, ktorá sa pozerá spoza chlapovho ramena. Bola to Rebeka - jej teta, so svojím mužom Alfrédom. Rebeka sa postavila pred svojho muža, zdvihla nožík zo zeme.

„ Pozdravuj mamu," priložila jej ten nožík na hrdlo prudko s ním trhla do strany. Na hlavu jej položila sombréro.