mŕtvi

raz za rok čo sa stretneme
veľa si nepovieme
no rozumieme
priveľa o sebe vieme
nevieme čo chceme

berieme to ťažko s časom
prečo dokážeme
to vôbec nechať tak
prečo nedokážem
povedať ti že ťa...

...

niečo sa ma dotklo dnes
pozrel som na teba
a zrátal
som si koľkokrát
sme spali

pretláčajúc vášeň cez noc
vediac čo je správne
a vediac stále
že to bolo naozaj správne
a že dnes je správne niečo iné

sľúbil som do konca časov
že nie je žiadna hranica
a na zápästí mi horela
hviezdička z tvojej topánky
ktorú som už vyhodil

asi to už nie je pravda
možno nikdy nebola
zaujíma ma
či dnes udrelo aj teba
ako v nás bilo zakaždým

zvykli sme mať pery
plné vriacej krvi
na ktorej chuť som zabudol
no teraz sme rovnako dobrí ako
mŕtvi