A znovu ten istý film...

- Myslela som, že spolu chodíme.

- Ani omylom, - zasmial sa. -aký by som mal mať k tomu ako dôvod?

Zabil ju. Znova raz.

Otvorila ústa, že niečo povie ale napokon tam ostala stáť ako malá pubertiačka, ktorej ku šťastiu stačí len to, že ju chlapčenská ruka chytí za nahý zadok a odpustí si narážku typu „Schudni, holka!" ...alebo niečo podobné.

- Bolo to celé hlúpe. Nepáčilo sa mi to. -dosť chabé. Ale aspoň sa na niečo zmohla.

- Ale páčilo - zasmial sa.

- Maj sa!

- Idem ťa odprevadiť.

- Okej.

---

Na druhý deň, bola sobota, si od neho našla smsku. Písal ju niečo po druhej ráno.

Nebol moc na slová v triezvom stave. Písal jej vždy len keď bol nahúlený. A len srdiečka.

Nebol totiž moc na slová.

Bolo to ale milé.

Fakt veľmi milé.

---

- Poďme sa najesť. - odhodil cigaretu neďaleko svojej brány a chytil ju za ruku.

- Už som jedla.

Otočil ju k sebe a vpil sa jej očami do červenej tváre. Nerobil to často. Až to začala pokladať za romantické gesto. Ľúbi ju. Vedela to.

- Si sebecká.

- Čože ?

- Ale nič.

---

Bola nedeľa keď ho znovu čakala pri bráne. Rozpačitá, v očakávaní, ošívajúca sa. Tak ako vždy. On došiel, kývol jej hlavou, niekedy jej venoval aj krátky pokrivený úsmev ale to len niekedy, vytiahol cigaretu zo zadného vrecka riflí a za ruku ju viedol ďalej od svojej brány. Tak ako vždy.

- Čo budeme dnes robiť ? -nevydržala to.

- Chceš ísť ku mne ? - odpovedal jej otázkou a vyfúkol dym.

- A tam budeme robiť čo ? -pokračovala v otázkach nedočkavo ona.

- Ako vždy, - hodil si cigaretu pred nohy a zašliapal ju. Pozrel na ňu.

- Pozerať filmy ?

Ukazovákom jej zdvihol bradu a pobozkal ju. - Hej.

Pozerali filmy. Tri krát. A raz odzadu.

---

- Prečo si to necháš ?

- Čo dopekla ? -očami blúdila po tabuli a hľadala nadpis, tému dnešnej hodiny. Nič. Kašľať na to.

- To všetko... Čo ti robí... Totálne ťa vyciciava ! -chudá nízka brunetka sediaca vedľa nej na ňu trpiteľsky vypliešťala modré okále a pritom dramaticky rozhadzovala rukami.

- Nevyciciava !

- Robí ti totálne zle... 

- Potom mi robí zle veľmi dobrým spôsobom ! -bránila sa.

- Si totálne mimo !!!

- Ty by si bola totálne mimo keby neexistovalo to slovo !

- Aké ?

- Ale nič.

- Chcem ti len dobre, zlato. Totálne ťa ničí...

- Bež za dvere. -poznamenala tupo.

- Dopekla. Cez prestávku sa k tomu vrátime !

- Jasné.

---

Kúpil si ciagarety. Červené marlborky. Celú dobu za ním chodila v obchode ako mátoha a nič nepovedala.

- Dáš si so mnou ? -spýtal sa keď vyšli von. Nepozrel na ňu, otváral krabičku.

- Nefajčím.

- Tak dáš ?

- Nie.

- Na polku.

- Nechcem.

- Veď mi s ňou pomôž. Možno mi tým predĺžiš život o pár hodín.

- ...

- Tak ? -znova jej zdvihol bradu pravým ukazovákom.

- Okej. - počula som svoj hlas.

- No nie je zlatá.

Pre tieto vety s ním bola. Už to budú dva roky. Niečo za nimi muselo byť. Nikto to predsa nehovorí len tak.

Bolo to už ako závislosť, stereotyp, pobláznenie a nočná mora v jednom. Nevedela sa toho zbaviť.

Každý jej to už povedal. Vlastne po celý ich vzťah ju nikto nepodržal, nepoprial jej len to najlepšie, nepovedal, že sa k sebe dokonale hodia.

Všetci vraveli to isté. Aby z toho vycúvala.

Chcela.

Naozaj chcela.

- No čo dneska ?

- Čo ako ?

- Dojdeš na film ?

- ...jasné.

Ale jednoducho to nešlo.

Vyšla z brány a namierila si to k nemu.

Tak ako vždy.