Keď si najmenší z malých princov myslel, že mu na to neprídu

Zastupujem temnú stranu

Temnou, čiernou samozvanú

Dobrovoľne dekadentnú

Dnes je to vraj v móde

Nestabilne permanentnú

Chybou v krvi, v rode

Flotila lodí čiernych, s farby smrti plachtami

Dnes sa stanem kapitánom, mám moc nad ich dušami

Dnes som vetrom, budem búrkou

Hrám sólo

Sivý trón pod zadkom mojim , k nemu vzhliadajú srdcia osamelé v pocite zatratenia všemohúceho

Dnes stačí, keď mávnem rukou

Hrám sólo

Padá k nohám mi, čo včera malo hlavu, česť a meno

Tak smutne až veselo

Či chcelo, či nechcelo

Na sklonku záručnej lehoty

Ach!

Odpadla nôžka trónu cukrovému

V tom telo na telo

A ešte aj pršalo

Bez cenzúry obscénnej nahoty

Och!

Smrť  tomu onému ničomnému!

A tak som prešiel ku koalícii.