V júli strácame náramky z piesku

Jedno leto,

                (tuším vlani)

si mi v slivkovom sade sľúbila,

že vieš donútiť jašterice lietať.

..."vtedy každá pustí chvost"...

Aby ju nič na tej lúke neťažilo,

ako mňa tvoje zelené oči mykajúce sa v dlani.

Ukradla si mi tričko,

                             (priamo v stane)

pri starej maringotke si dráždila čmeliaky,

kým jeden nepohrýzol mňa.

... "vtedy každý bráni hniezdo" ...

Aby im nikto nepolámal rebríky,

ako mne tvoje lýtka do poschodovej vane.

Mám len stebielka trávy,

čo ti padali poza chrbát

a ty si šepla: "Chyť si..."

Kočovné spomienky 

na slamenožlté

šortky

na mokré zipsy.