Výhra

Murárstvo alebo po česky zedníctvo malo v našej obci hlbokú tradíciu. Zrejme kvole nedostatku iných zdrojov sa spolu s furmanstvom, ktore sa neskor pretransformovalo na medzinárodnú kamiónovú dopravu) sa bolo najrozšírenejším zdrojmi obživy miestnych usadlíkov.

Partia dedičov tejto tradície z našej obce pracovalo aj na budovacích a búracích prácach v Prahe. Tu sa podieľali na úpravách rôznych stavieb od materských škôlok, cez nájomné domy  až po 50 miliónové vily. Okrem toho sa tiež výrazne podieľali na chode tunajších krčiem a zábavného priemyslu.

Raz po rutinnej šichte  sa rutinne pobrali do jednej z nespočetných pražských hospôd. Tej, v ktorej obsluhuje obsluha cez víkendy hore bez a za 20 korún ti vloží prsník do pohára.

Po zopár pivách Miroslav, zvaný aj šedý vlk, kvôli nápadnej podobe s vlkom z filmu "No počkaj!", sa rozhodol  zahrať si herné automaty. Slovo herné uvádzam zámerne, keďže napriek sľubovanej výhre na automatoch sa dá iba hrať no nie vyhrať. Inak čo sa týka Miroslava, ten bol výraznou osobnosťou našej obce, profesne sa špecializujúci na búracie práce, ktoré podľa vlastných slov charakterizoval aj ako jeho koníček.

Po slabšom štarte sa Mirovi pri automate začalo dariť. Na displeji v rozlíšení 10x10 pixlov najprv svietilo 20 korún, potom  100, 300, 500.  Hypnotizovaný rôznymi blikajúcimi obrázkami kariet sa Miroslav čoraz sústredenejšie za vyhlboval do hry, vydávajúc rôzne čudesné zvyku a nadávky, pomaly strácajúc kontakt so zvyškom sveta...Keď po  asi 20 minútach sa výška potenciálnej výhry začala točiť okolo 1000 korún, Miro  podľa vyjadrení svedkov  začal automat zosobňovať do postavy krupiéra  a viesť s ním dialóg. Dokonca ani nereagoval na výzvy čo si dá a že teraz je jeho kolo.

- Čo tam toľko vieš stáčať?! -  ozýva sa z poza chrbta a ruka kamaráta a parťáka Mareka v končí na tlačítkách... Z 1000  je už iba nula...

Spomínaní svedkovia tento moment opisujú asi takto :

- Vtedy keby si videl ten Mirov pohľad smrti... Jaaaj. Keď sa otočil a pozrel na Mareka...celá krčma dala hlavy dole -

Ku krviprelievaniu však nedošlo. Miro Marekovi predviedol svoju bohatú slovnú zásobu nadávok  nadávok v kombinácii so zoznamom všetkých svätých , Marek sa mu to neúspešne pokúsil vysvetliť ako žart. Že vlastne on iba žartoval a že nevedel koľko je banku a že vlastne Miro nemá byť načo nazlostený, keďže je starý mládenec a v banke musí mať uložené státisíce. Keď videl, že Miro neberie a ani nemá v pláne brať túto "nehodu" ako žart, ospravedlnil sa mi. Miro sa na Mareka hneval asi týždeň. Veď mal aj prečo, išlo predsa o prachy a každý nečakaný príjem poteší. Jeho hnev opadol až v sobotu, kedy mu Marek kúpil úprimne  kúpil fľašu Bošáckej slivovice...