ďaleko

iba

ulica mrzne

ulica svitá, na jej konci vlas

a celkom šedivý muž

poťahuje z cigarety východ

z jedného sveta do svetla

ďaleko

dole pod zasneženým štítom

uránový chlapec hľadá diamanty

priloží jazyk na mliečnu žilu

v mysli ukotvená

stále tá istá fondánovo čierna žena

jej boky sú ako sen hlboko v zimbabwe

slučka

na každom rohu niekto rastie

nie ani tak stromy, len málo z nich je vo mne ucelené

prebudené zviera

keď niečo živé po mne zbiera

a vtedy dieťaťu pukne hlava

a vtedy sa za ním naposledy otočím

...

uprostred cesty stojí telo

jeho podstatou je kružnica rozdelená vlasom

v tej panike si ostala sama

akoby rieka namiesto brehu zvážila človeka

a potom  ti ho vrátila neporušeného