Stratená

Zlatý dážď vyschol

a dušu zatopili slzy

je indisponovaná.

Bohatú náruč citov

vyvrátilo zo seba srdce

a teraz drží hladovku

- chudobné na úsmev.

Strácaš sa v zrkadle

a pohľadom prázdnym

napĺňaš svoje oči

vyumývané slzami.

Čas beží len navonok

život sa zastavil

ako pokazené hodiny

v ktorých blúdi pavúk.

Podchvíľou zazrieš slnko

blysne sa nádejou

v tých tvojich očiach

nádherne smutných.

...neokysličenú

vydýchneš myšlienku

a tvoj unavený tieň

zahalí ťa spánkom.