S rukou na pleci

Spisovateľ/ka: Dreamer | Vložené dňa: 13. júla 2010
http://citanie.madness.sk/view-30371.php

Túto poviedku som napísal s rukou na pleci. S rukou, ktorá nebola moja.

            Zaváhal. Ale predsa.

Vstal som a z vedľajšej postele, využívanej len na odkladanie vecí, vzal nedbanlivo pohodený uterák a dva šampóny. Pred vetchými dverami som opäť zneistel. Ale predsa. Odomkol som a vyšiel na chodbu.

Dve neónky slabo a nerovnovážne osvetľovali priestor, vytvárajúc skôr tiene, než jas, a za starými drevenými oknami, lemujúcimi dlhú stenu oproti dverám do izieb rázne zavýjal vietor. Zamkol som a zamieril k bližšiemu (aj keď stále pomerne ďalekému) koncu chodby. Na nástenke visel, ledabolo pripichnutý dvoma špendlíkmi, jediný ošúchaný plagát - „šesťdesiat rokov internátu SOS Nitra". Pred takými dvoma mesiacmi som sa nad ním ešte zvykol pousmiať. Teraz som však len náhlivo podišiel k dverám na konci chodby („Ženy") a ignorantsky ich odtisol.

Vkročiť do malej predsiene. Predo mnou ďalšie pootvorené dvere („Sprchy"), po pravej ruke zase žiadne (zostala po nich iba zárubňa nahlodaná hrdzou). Za zárubňou slabo svietila jediná žiarovka. Štyri identicky zavreté kabínky a ďalšie okná za nimi. Dverami s nápisom „Sprchy" som vošiel do predsienky priestorom identickej k tej predošlej, predo mnou len stena, napravo ďalšia prázdna zárubňa. Za zárubňou väčšia miestnosť, roztrhanými závesmi s vyblednutými obrysmi vtákov rozdelená na dve časti - časť z umývadlami a sprcháreň. Opäť jediná žiarovka visela zo strechy predsienky a z blízkych okien vytvárala zrkadlá, ktoré odrážali iba obrysy. Na tejto strane dvier bola primontovaná provizórna záklopka. Skôr z konvencie než presvedčenia som ju zatisol. Zamknuté.

Nad umývadlami špinavé, zarosené zrkadlá. Čoraz väčšie prítmie, za závesmi najväčšie. Ďalšie okná slabo odrážali obrysy z okien predsienky a závesy a mňa. V kúte silno klepotal ventilátor. Vyzliekol som sa, veci prehodil cez starý ošúchaný radiátor pod oknami a pristúpil k jednej zo štyroch spŕch. Dnes opäť tiekla iba studená. Zvuk jej dopadov na moje telo a staré dlaždice sa tupo ozýval prázdnym priestorom. Žiarovka z času na čas blikla, pôsobila, že môže každú chvíľu zhasnúť. Stáva sa to. Postava nevie, hoci možno tuší, že je sledovaná, môže byť hocikde, priamo za ním. Len sa otočiť. Záklopka je zatisnutá.

            Tempo zmývania šampónu z vlasov vzrástlo. Stekajúca voda má všelijaké účinky. Sklamane som si uvedomil silnejúci tlak v mechúri.

            Obrysy v oknách sa zväčšovali. Žiarovka blikala. Odtisol som záklopku a práve vtedy svetlo za mojim chrbtom definitívne zhaslo.

Stáva sa to. Postava sa pokúša rýchlo zavrieť dvere, musí sa kvôli tomu predkloniť, načiahnuť do tmavej miestnosti. Myslí si, že to bude len na okamih, dvere sa však drhnú o dlážku. Napadne mu, či sa takto zvykli aj pred tým. Nechce pochybovať, ani sa pozerať do tmavej medzery iného sveta medzi zárubňou a nimi. Pochybuje a pozerá sa.

Obrysy v okne. Otočil som sa im chrbtom, v ústrety ďalším obrysom na opačnej strane miestnosti s kabínkami. Kabínky boli otvorené, ostentatívne, všetky v približne rovnakom sedemdesiat až osemdesiatstupňovom uhle. Kvap...kvap. Oproti otvoreným dverám kabínok, asi pol metra, boli v stene vsadené dve malé umývadlá. Obe disponovali len jedným kohútikom so studenou vodou (keďže ďalší by bol aj tak iba ilúziou), z ktorých teraz z času na čas odkvaplo. Kvap...kvap. Postava sa snaží nepozerať do kabínok, sústredí sa na umývadlá. Jedna, dva, tri, až posledná je určená mužom (prečo len to ešte stále dodržuje?). Kvap. Sú vážne staré, zahnívajúce, kvapkanie sa nedá zastaviť. Nedotknúc sa dverí, vošiel som do poslednej kabínky a prekračujúc záchodovú kefu a mláky na vyblednutých šachovnicových dlaždiciach, podvihol som dosku. Zvuk dopadajúceho moču a  kvapkanie kohútika. Prečo sú tak blízko?

            Postava pozorne načúva zvukom moču a kvapiek. Či chce alebo nechce. Zazdá sa mu, že jeho tieň ešte viac potemnel. Cez priestor medzi pravou stenou a stropom do kabínky prúdi studený vzduch, vlákna roztrhnutých pavučín sa chvejú. Skutočný chlad však ucíti na chrbte. Zatajený dych.

Kvap...kvap.

Stojí za ním, cíti ho. Počuje ho, šepká mu, priamo, do mozgu, ruku drží nad jeho plecom. Zvuk moču ustáva, ale postava ešte chvíľu strnulo hypnotizuje záchodovú misu. Z vedľajšej kabínky začuje šuchot papiera. To mu dodá odvahu a rýchlo sa otočí.

Vo vnútri kohútika niečo kovovo praskne a  začne sa ohlušujúco valiť silný prúd vody, kvapky prskajú von z umývadla. Postava sa inštinktívne pokúsi rozbehnúť, otvorené dvere kabínok však komplikujú pohyb a zároveň ho nútia do nich nazerať. Sú prázdne. Spoza poodchýlených dverí spŕch zaznie rachot. Obrysy v starých, špinavých oknách.

 

Neónka v miestnosti sa nabíjala veľmi pomaly a hlučne. Zadychčane som za sebou zamkol na dva západy, neisto prešiel izbou a zosunul sa na starú drevenú stoličku pri stole. Chvíľu som sa nehýbal, potom prudko zavrtel hlavou. Stáva sa to. Usmial som sa a znovu ňou pokrútil, tentoraz pokojnejšie. Počítač už stihol prejsť do úsporného režimu. Náhodne som stlačil jednu z kláves. 23:43 - Najmenšie znaky na obrazovke, ale aj tak mi museli udrieť do očí ako prvé. Pohľad na frašku, ktorú som mal uloženú pod hrdým názvom „Methodology of English Language - Portfolio", však nebol o nič radostnejší. Znechutene som klikol na červený krížik v pravom hornom rohu. Uložiť? Nachvíľu som zaváhal. Trebárs.

Zahniezdil som sa na stoličke, pošúchal si dlane a s novou energiou preklikal do priečinku „Tvorba". Vytvoril som nový textový súbor.

Na internáte pridruženom pod slávnu nitriansku univerzitu boli ubytovanému k dispozícii najviac dva kľúče - jeden od izby, ktorý bolo treba vždy pri odchode zanechať na vrátnici, druhý od kuchynky, v ktorej bola jediná chladnička určená pre celú chodbu. Tento trebalo na vrátnici vrátiť hneď po návšteve kuchynky. Moje kľúče viažuce sa k internátu však napriek tomu tvorili celý zväzok - od izby, ktorý som nikdy nevracal, trčal v zámku a na krúžku pod ním sa hompáľali ďalšie dva, veľmi verné reprodukcie kľúčov od kuchynky a mojej bývalej izby. Bim-bam, bim-bam-bom.

Motívy, zápletky, posuny deja, ba aj približné znenie záveru vyzerali jasne, preto som nezačal ani osnovou a poznámkami. Cítil som sebavedomie, šepot múz, chcel som rovno začať písať, počínajúc úvodom. Napadali mi však len samé patetické, stokrát počuté konštrukcie, hlúpe pokusy instatntne navodiť hrôzostrašnú atmosféru. Po chvíli som sa už, podvedome zakrývajúc neúspech, roztržito obzeral po miestnosti. Pohľad pritom čoraz viac priťahovali kľúče vo dverách. Kývali sa, nevyzeralo, že pomalšie.

Potreboval som trochu čerstvého vzduchu. Stále sediac, natiahol som ľavú ruku a otvoril balkón. Vzápätí som sa zháčil - komáre. Nervózne som vstal, prešiel k dverám a zhasol. Prstami som zovrel kývajúce sa kľúče. Rezignovali, poddali sa.

Vyšiel som na balkón, lakťami sa oprel o železné zábradlie a vdýchol nočný vzduch. Ôsme poschodie je už výrazne vystavené náporom vetra. Dnes boli vzdušné prúdy obzvlášť silné, počul som ich zavýjať na chodbe za chrbtom, nad mestom v šialenej rýchlosti trhali a hnali oblaky. Dostal som z toho slabý závrat, radšej som sklopil pohľad. Areál odbornej školy v svetle dvoch slabých nočných lámp, priamo podo mnou jednopodlažný sklad a vratký oceľový mostík, ktorý spájal jeho strechu s budovou internátu. Podľahol som nutkaniu sa ešte viac predkloniť. Vietor sa mi hnal do tváre, otváral ústa. Takto to všetko vyzeralo o dosť hlbšie. Osem poschodí je celkom dosť. Napadlo mi, čo by asi tak mohli urobiť s mojim telom a zrazu sa zdalo neskutočne krehké, akoby ho už aj slabý dotyk mohol rozbiť na črepiny.

Rýchlo sa približujúce, do gigantických rozmerov zväčšujúce zábradlie. Chaos a vysoký tón. Neovládateľne som sa roztriasol, vydesil ma najmä ten tón, zdal sa byť nekonečný. Stáva sa to. Odtiahnutie sa od zábradlia stálo istú námahu, akoby som od seba neoddeľoval dlane a oceľ, ale dva veľké magnety. Zaspätkoval som do izby a zvalil sa na stoličku.

Monitor medzitým znova pohasol, nepáčila sa mi tma, ktorá tým v miestnosti vznikla, a preto som horúčkovito stlačil náhodný kláves. Malé „g", ktoré sa introvertne krčilo na ľavej strane veľkého bieleho priestoru. Sklamane som ho vymazal a z číreho zúfalstva zopárkrát ťukol do klávesnice. To, čo sa vďaka tomu objavovalo na monitore, moje znechutenie ešte prehlbovalo:

 Túto poviedku som napísal s rukou na pleci

Dverami hlasno zalomcovalo. V svetle z obrazovky som videl, ako agresívne búchajú o zárubňu. Kľúč sa pomalým, ale istým pohybom otáčal.

Spisovateľov komentár k príspevku

ale hej, hodim to sem :)


Ohodnoť a okomentuj literárny príspevok

Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.


Komentáre k literárnemu príspevku

Usporiadať: Prejdi na stránku:
hovado
stylistika je krivajuca... napad, ako spracovat takyto "horor", sa mi pozdával, len to prevedenie je malo efektivne a presvedcive... a bohuzial to vystihuje jedna pouzita veta v tvojom texte: "Napadali mi však len samé patetické, stokrát počuté konštrukcie, hlúpe pokusy instatntne navodiť hrôzostrašnú atmosféru." a este mi napadlo - opis kupelne a pohybu v nej bol znacne chaoticky, kazdy kto sa v takychto priestoroch vyskytol (myslim, ze nas je takych dost), si ich vie dobre predstavit, preto pri slabsom opise sa text bije so zapamatanou skusenostou v hlave citatela...  
Spisovateľ/Autorhovado Pridané dňa26. júla 2012 12:13:57
10 bodov - odporúčam
Wow! Natrafila som na tento príspevok náhodou a veľmi sa mi páčil.  
Spisovateľ/AutorHel Divná Pridané dňa25. júla 2012 22:46:47
8 bodov - odporúčam
Je potešujúce po úmornom prehrýzaní sa mnohými textami natrafiť na autora, ktorý ovláda svoj pracovný nástroj - slovenský jazyk, text po sebe prečíta a až potom ho publikuje. Dovolím si položiť autorovi niekoľko otázok: Poviedku citalo viac ako 80 ludi, prečo iba 2 pocitili potrebu nieco k nemu povedať? Kde by sa dal tento článok uverejniť? Prečo by sa ním mal zodpovedný redaktor zaoberať?  
Spisovateľ/AutorFefe Pridané dňa1. októbra 2010 02:05:04
po dlhom case skocim na madness, ze sem hodim tuto poviedku, aby som si vsimol, ze som ju sem hodil uz pred pol rokom a aj tento koment:D. dakujem, vazim si, co si napisal, ale bohuzial na tvoje otazky odpovedat velmi neviem, na prvu azda tak, ze sam moc nekomentujem, tak nemam v tomto smere nikomu co vycitat:). Ako by si na ne odpovedal ty? Este raz dakujem, urcite sa zastavim :)  
Spisovateľ/AutorDreamer Pridané dňa6. januára 2011 02:27:06
Ahoj, chcel som Ti naznacit, ze text je vyborny, ale z kategorie l art pour l art - teda clanok pre clanok. V dnesnej dobe je aj vdaka internetu charakteristicka devalvacia slova - texty sa na teba valia zovsadial a clovek zacina byt imunny - je len malo dlhsich clankov, ktore si pozorne citatel precita. Ty mas nesporne talent a ak Ta pisanie bavi, skus s tym nieco urobit. Ja som strojar, ale uz 12 rokov robim redaktora. Takze ad1 najdi si temu, ktora bude viac spata so zivotom ako s tvojimi pocitmi Ad2, Pozri si stranku www.nasarodina.sk a skus nieco pre nu napisat. Patri to mojmu kamaratovi a zatial bez honorara mozeme nieco skusit uverejnit v prislusnej rubrike. Mysli vsak na to, ze treba aj min. 2 obrazky a najst temu, ktora by mohla citatelov zaujat. Mozes si tam potom sledovat narast poctu citatelov ako spatnu vazbu. Ad 3 Bohuzial si treba uvedomit, ze uspesny text je text citany a preto uz pri vybere temy si treba najst dovod, ktory ma citanost priniest. Drzim palce  
Spisovateľ/AutorFefe Pridané dňa10. januára 2011 09:23:07
Yao(nee)
10 bodov - odporúčam
Dobre robíš. Zaujalo ma to - v každom smere, aj keď som po prvom prečítaní mala pocit, že ten tvoj dôraz na opakujúce sa obrazy, nie je až tak veľmi potrebný, takže text by sa pokojne zaobišiel bez nich... druhé čítanie mi našepkalo opak a som mu za to vďačná.  
Spisovateľ/AutorYao(nee) Pridané dňa13. júla 2010 16:41:07
Usporiadať: Prejdi na stránku:
Info o príspevku Info o príspevku
eKniha / eBook eKniha / eBook
Predchádzajúci príspevok Predchádzajúci príspevok
Nasledujúci príspevok Nasledujúci príspevok
Reklama
Hlasuj za príspevok Hlasuj za príspevok
  • asdf.sk
  • Bookmark and Share
Naj od autora Naj od autora
Štúrovčina
Kuchárka | Skratky | Zábava | Diplomová práca | Psychológia | Manageria | Antikvariát Sova | Tools | Stolár | Kotly | Orava | Kovovýroba | Monitoring | K6 | Bytové doplnky | Logo | Max hra | Spravodajstvo Mráčik | RSS katalóg | Twitter katalóg | Instagram na SK i CZ | Online finančná kalkulačka | Palivové drevo | Nákupné Centrum | Športové Centrum | Krása a zdravie | Bankomaty na Slovensku | Bankomaty v České republice | Tvoj Lekár | Ponuky práce v zdravotníctve | Zdravotná poradňa | Tvůj lékař | Vyber školu | Kto hýbe Slovenskom | Kdo hýbe Českem | Tvoj Notár | Tvůj notář | Sudoku for Kids | Road for Kids | Pair for Kids | Hanoi for Kids | 15 for Kids | Grid for Kids | Colours for Kids | Pexeso | Logic | Einstein | Snake | 3 Wheels | Find 8