vložená za tmy

hviezdy v zavetrí
kontrolujú ulice
posadnuté tmou,

prienik umožňuje
len popraskaný
strom a okolo
stojace hrbole

bál som sa výšok
       stratených psov
         skomolených mien,

niektoré
veci sa nemenia,
tak ako tlkot hodín
oddeľujúci
ticho izby
od nej samotnej,

melódiu prekročenú
ránom,
kedy je všetko
jednoduchšie,

                   vyslabikovanie tvojho
                   mena 
                   prasknutím okenice,

prerástla si záhyb
medzi stenami
a privrela do nich
pery

zatiaľ čo čakáš
na otvorenie,
členky unášajú
ďalšiu
podobnú poháru,

blížencom,
nie som
od narodenia.