Prechádzajúc sa peklom...

Som ako vo vytržení,  
 moje zmysly sú sťa ochrnutá zver.
 Sprevádzaj ma peklom!
 Mojim vnútorným ,bolestným a krásnym.

 Túžila som poznať temno v tom hlase,
  aby som ho znova priviedla k večnému životu.
  Dať láske v okovách napiť ,
  rýchlym tempom žrebca zbabelo utiecť...
 
  Stránila som sa tým ľadovým očiam,
  tak bezbolestne prebodávajú...
  Vo večnej tme prenikajú mojim posledným zvyškom.
  Odsúdim sa sama do záhuby. 
 
  Preklínam deň,v ktorý si ma znovuzrodil ...
  Mala som sa stratiť do hmly,
  Ty by si ma už nikdy nenašiel ...radšej.
  Budem v tichu sama...čakať nového Boha.