Skákanie zo vzťahu do vzťahu alebo jojo efekt lásky

Vymyslela som novú olympijskú disciplínu, v ktorej som už teraz suverénnym víťazom. Názov tejto disciplíny je: skok zo vzťahu do vzťahu. Vyhráva ten najrýchlejší. Mne sa podaril husársky kúsok. Dva z mojich predošlých vzťahov som stihla začať ešte predtým, ako som ukončila tie v danej chvíli prebiehajúce. Môžem byť však na seba hrdá?

Fóbiou 21.storočia je strach zo samoty. Ľudia hľadajú všetky možné spôsoby, ako samotu prekonať. Bezuzdný sexuálny život, časté striedanie partnerov, pridávanie sa do rôznych siekt. Žiadna  z týchto aktivít však nedokáže zmeniť fakt, že človek 21.storočia je SÁM. Môže byť obklopený tisíckami ďalších ľudských tiel, smiať sa, žartovať, do noci telefonovať s priateľmi, no napriek tomu je sám. Ja som problém samoty riešila svojsky. Vzťahmi.

Na začiatku každého vzťahu som zabudla na svoju samotu, pretože som si nasadila ružové okuliare a vopchala štuple do uší. Každý večer som si však tesne predtým, ako som zaspala, zložila okuliare a vybrala štuple. V tej chvíli sa môjmu svetu vrátila čierno-biela farba. A tak to už býva. Celá situácia sa dá prirovnať k jojo efektu počas chudnutia. Dlhé dni a noci  vydržíte bez jedlá a tešíte sa, keď z vás začnú padať všetky nohavice. Potom však nastane zlom. Pevná vôľa ostala niekde ďaleko za vami a vy sa len bezmocne prizeráte, ako sa na vás opäť sajú kilečká ako drobní paraziti. Presne tak je to s nepodarenými vzťahmi. Na začiatku všetko ide s takou ľahkosťou, problémy neexistujú, kašlať na všetko, veď sa ľúbime. Zrazu však musíte čeliť realite. Vôbec to nefunguje, čo vlastne robí tento človek vedľa mňa? Kto je to a prečo s ním spávam? A šťastie vzťahu sa začne rúcať ako domček z karát. A všetka tá samota, ktorej ste sa chceli zbaviť, je zrazu preč. Existuje na to liek? Samozrejme. Ďalší vzťah.

Vrhnime sa doňho ešte bezhlavejšie ako do toho predošlého, nech je pád na „hubu" ešte tvrdší ako predtým, návrat do reality ešte krutejší. Môj prvý vzťah sa mi podarilo zničiť do roka a do dňa. Možno preto, že mi nikto nepovedal, ako sa mám v takom vzťahu správať, ako reagovať či riešiť problémy. Napokon som to sama so sebou nevydržala a bez milosti som ukončila svoje premiérové vzťahové besnenie. Nasledovala séria krátkych skokov - prešľapov, kým som opäť na nejaký čas nezakotvila vo vzťahu. Nestihla som sa ani poriadne nadýchnuť a už ma opäť nazývali niečiou frajerkou. Na začiatku to je vždy fajn, lebo kde je frajerka, tam sa obyčajne nachádza aj frajer. No keď sa akosi začalo zabúdať na moje meno a osobnosť, moje nové postavenie sa mi prestalo páčiť. Prestal sa mi páčiť aj človek po mojom boku. Zrazu som zistila, že s ním nemám nič spoločné a aj keď sme spolu trávili takmer dvadsaťštyri hodín denne, vôbec ma nepoznal. Vymyslela som núdzový plán - útek do zahraničia.

Neprešiel ani týždeň a ja som už ležala v náručí opáleného fešáka a na vlastnej koži som si vyskúšala, čo to znamená sex kdekoľvek a kedykoľvek. Situácia, v ktorej som sa ocitla mi začala tak vyhovovať, že som sa hrdinsky (cez pokec.sk) rozišla so svojím priateľom a pokračovala som v začatej letnej love story. Každej rozprávke je však raz koniec a ten môj happyendový rozhodne nebol. Vysvitlo, že môj nový milenec je promiskuitnejší ako je zdravé. Zrútil sa mi svet a videla som jediné riešenie - ďalší vzťah.

Počas svojej nie práve krátkej existencie v malom štátiku zvanom Slovensko som sa presvedčila, že nie je ťažké nájsť človeka na vzťah. Rany z leta som si začala liečiť u nového muža, o ktorom som takmer okamžite zistila, že to vôbec nie je moja krvná skupina a nikdy s ním nebudem skutočne šťastná. Prečo som teda vo vzťahu zotrvala takmer rok a pol? Stále si kladiem túto otázku. Jednoznačnú odpoveď však nájsť neviem. Strach zo samoty? Poistka až do chvíle, kým nenarazím na niečo lepšie? Možno z každého rožku trošku. Osudným sa mi stal až ďalší útek do zahraničia, kde som stretla svojho homme fatale.

Zatiaľ držím. Držím. Ešte stále držím. A držím. Aj tak držím. Je tu však jedno ALE. Som sama...