Stopy sa končia na mieste

Vrátil som sa z práce a ty si ma čakala v posteli už celá nažhavená. Akoby si tušila, že čoskoro budem doma.         

Zhodil som zo seba kabát, opláchol si ruky a rýchlo do seba niečo hodil. Celý čas si ma  trpezlivo čakala. Si úžasná.

Len čo som dojedol, vrátil som šunku do chladničky, lebo som tušil, že o takomto čase si už nedáš. Vhupol som k tebe do postele a chvíľu čakal, čo urobíš.

Nespravila si nič.

Čo za divadlo to na mňa hráš, ty potvorka? Nedočkavo som ťa celú objal a dlaňami som zablúdil aj do tých najodľahlejších miest. Vôbec si však nebola horúca, ani zďaleka si ma nečakala celá rozžeravená, ako som tajne dúfal.

Chvíľu sme pri sebe len tak ležali, pritláčal som sa k tebe, aby som ťa nejako ohrial a keď sa mi zdalo, že sa ti krv rozprúdila, jemne som ťa začal bozkávať. Medzi perami si mala širokú štrbinu, ústa si mala roztvorené ako v milostnom kŕči, akoby kričali: ešte, ešte!

Keď sa mi zdalo, že s predohrou by si už mohla byť spokojná, nežne som ťa z boku otočil na chrbát. Pritisol som sa k tebe až tak, že sme sa dotkli tvárami a slastne si zasyčala.

Začalo sa nádherné predstavenie.

Ráno som ťa vyfučal, zložil a odložil do škatule.