Tri vyťaté stromy

Slnko borovíc vyšlo na kripel.
Moja milá teraz je už bez krídiel.
Mladý muž si myslí, že načrie vodu z kameňa,
ten starý sa za ním obzerá a háda akým právom ho máta.
Znova sa mi ten obraz natíska ako čmáre po tabuli rase,
ako čistí moje pestované chlievy.
Napi sa Absinthu, prejde, budeš zdravý.
Liekom, viete,
je len bodka v tvojej vete.
Večný boj so slovami.
Farby tuše pastely,
rana sa možno zacelí, ale teraz uvažujte.
Večné trápenie.
Jorik vypestoval tri zoťaté stromy,
niekoho to bolí?
Na dosky. Dosky!
Byť či nebyť, klišé otázka.
Nebyť odpoveď.