Romeo x Juliet

Kde bolo tam bolo, v časopriestore fantastického stereotypu opradeného zvláštnou Veronskou legendou, zrodil sa  nevšedný nápad...

Kde bolo tam bolo, za hradbami neveľkého kamenného múru si pokojne nažíval príbeh jednej veľkej smutnej lásky...

Kde bolo tam bolo, pod rukami skúsených japonských mágov ožil dobou zabudnutý čarokrásny príbeh...

Dalo by sa povedať, že si toho maestro Shakespeare vytrpel za svoj krátky život naozaj požehnane. Možno sa práve preto nechcená sláva stala istým nadľudským nedopatrením nesmrteľnou a hra, ktorá na svojom začiatku bola údajne bez vášne, nabrala v krátkom časovom období paletu pestrofarebných emócií a to iba s niekoľkými jednoduchými prikrášleniami počas oného dravého procesu písania. A azda kvôli tomu sa literárna klasika stala obľúbeným pojmom v rámci ktoréhokoľvek remakeu umením zaváňajúcej tvorby akéhokoľvek svetového autora. Nech je pravda skrytá kdekoľvek, Fumitoshi Oizaki, tvorca diel Final Fantasy: Unlimited či  takpovediac novodobého žánru v anime s názvom Kaleido Star, by ju našiel práve tam, kde zlyhali takí poprední režiséri, akými sa môže popýšiť iba americký Hollywood.

Klamala by som, ak by som do éteru vypustila vetnú konštrukciu: „písal sa rok 2007...", pretože spomínaný rok ešte stále kraľuje a jediný dátum, ktorý vypovedal bájnu novosť, sa nesie v duchu vykazujúcom prvky neaktuálnosti iba v narátaných mesiacoch. Preto je primerané a taktné zároveň začať od toho hybného bodu, ktorý prinútil spoločnosť GONZO 4. apríla 2007 predviesť japonskej verejnosti, čo sa asi tak stane, ak sa spojí anglická ušľachtilosť s ázijskou fantastikou.

Reiko Yoshida je všetkým možným, len nie obyčajným človekom. Ak by ním náhodou bol, asi sťažka by sa jeho tvorba dala ohodnotiť tak plasticky a hmatateľne zaujímavo, ako tu a teraz. Napriek tomu, že sa tento japonský mág písaného slova podieľa na pestrosťou prekypujúcich projektoch (nedá mi nespomenúť aspoň nepatrnú časť z nich: Angelic Layer, Blood +, Digimon Adventure 02, Getbackers, The Cats Return), bolo rozhodnutie učinené kedysi v temných dobách novoveku viac než len odvážnym krokom k modernej japonskej revolte. Veď vytvoriť scenár pre niečo, čo už svoj písaný podklad má, vôbec nie je jednoduché a prinášajúce nástrahy komplikujú plynulý tvorivý priebeh bez jedinej prestávky. Avšak spomínaný pán oplýva nielen vitalitou, ale aj bujnou fantáziou a v neposlednom rade taktikou, ktorá ho chtiac, či nechtiac spojila s Fumitoshim Oizakim. V krátkom lež plodnom období nato uzrel svetlo sveta mierne prikrášlený príbeh o tragickom konci dvoch mladých ľudí z prachom zapadnutého obdobia.

Romeo x Juliet je dvadsaťštyri dielne anime, ktoré si tentokrát vzalo na mušku jednu z dramatických hier renesančného anglického spisovateľa Williama Shakespeara a veľmi milou formou ju takpovediac postavilo na hlavu. Je teda logické pokladať toto zvláštne anime za umelo vytvorené dielo čerpajúce námety z knižnej predlohy, ktorá však tentokrát nemá japonský pôvod. Táto mylná informácia sa však dá prirýchlo vyvrátiť a stránky najznámejšieho webového portálu s názvom www.wikipedia.org drobným písmom, ale predsa informujú o tom, že samotné anime malo nakoniec i chcené japonské korene. Romeo x Juliet sa tak môže okrem podoby animovanej popýšiť i krátkou (one shot) mangou vychádzajúcou v tom istom roku v dosť známom japonskom Kadokawa Shoten´s Monthly Asuka shōjo magazíne, toto všetko datované od 4. marca 2007. To však nie je ani zďaleka všetko.

Pokiaľ by ste si mysleli, že každá časť puzzle končí práve pri plagiátorstve vyššie uvedenej hry a anime ako samostatný komplex čerpajúci námety, postavy i prevedenie zo starého anglického textu, takže z každej strany po triezvom zvážení nemôže absolútne nič prevratného priniesť, opäť by ste dospeli k chybnému záveru. Hoc dielo ponúka a po dlhú dobu i ponúkať bude dobre známy čas i priestor v známej forme, bohužiaľ prekvapí a zarazí práve tam, kde to najmenej očakávate. Takže počiatočné čestné prehlásenie, že Reiko Yoshida má predsa len zlaté ruky, je po tentokrát z právneho hľadiska sťažka napadnuteľné.

Pojem „priamo v strede diania" by sa bez ostýchania mohol aplikovať i tu, pretože samotný dej tohto anime sa začína rytmickou naháňačkou kedysi v útrobách fantastického sveta Neo Verony, kde zámky a hrady boli stavané v obrovských výšavách a pozemskú dopravu nahradili takzvaní Ryuba (dračie kone). Hlavný hrdina bojujúci za spravodlivosť podobne ako jeho nemenej slávny kolega Robin Hood si práve elegantne a s nadšením skúša zaujímavé akrobatické prvky na streche splašeného koča. Tajná akcia, na ktorú sa tentokrát podujal, nedopadla ani prehnane slávne, ale ani očakávanou katastrofou, aj keď takéto vyústenie bolo viac než len pravdepodobné. Dobre známe happy endy teda nesklamali a nadmieru sympatický mládenec si nateraz môže vydýchnuť v teple svojho doma. Jediným rušivým elementom tu môže byť nepatrný náhodný postreh učinený pri diváckom drobnohľade - miestnosť, kde sa náš hrdina nachádza, je až príliš ženská, aby mohla patriť Romeovi Montaguesovi.

Fikcia. Estetický prvok dominujúci od samotného začiatku, na každom jednom kroku, až po očakávaný koniec. Či už v žánrovej podobe, alebo v podobe viac-menej zavádzajúcej, meniacej realitu na klam a klam na realitu. Jeden z nosných pilierov, ktoré držia vypracovaný projekt nad vodou a dodávajú neumierajúcej láske šmrnc i švih práve tou japonskou cestou. Východiskový bod meniaci Juliet Capuletovú na dievčinu plnú elánu, snov a chlapčenského zanietenia pre všetko to, čo sa iba okrajovo dotýka boja za spravodlivosť i obratnosti meča. Dokonca aj usmrtenie hlavných hrdinov niekde na samom začiatku bez možnosti rozkvetu, by bolo v tomto prípade pohanským rúhaním. A práve tým by utrpela japonská novodobá kvalita, ktorú nezaručuje iba meno spoločnosti chrániacej projekt Romeo x Juliet, ale aj samotné mená japonských bohov vo všeobecnosti.

Z hľadiska omieľanej žánrovosti je to zase samotná definícia tohto diela, ktorá v sebe okrem dobre známych slov - romance, fantasy and drama - obsahuje i doteraz pre mňa neznámy pojem dystopian. Vysvetliť ho nebude ani z ďaleka ťažké, pretože doslovný a pre nás známy preklad sa nesie v duchu utópie, ktorá sa rozhodla sprevádzať príbeh od prvopočiatku a ostáva tu prítomná až do rozuzlenia skrytých hádaniek, čo iba zvyšuje divácky zážitok na maximum a ponúka iný pohľad na možné zakončenie dramatickej hry s podobne ladeným názvom - Rómeo a Júlia. Nakoniec, prečo neveriť vo vybájený svet i s dúškom naivity?

 Tretí pilier je akousi zmesou deja a samotných známo-neznámych postáv. Kým by človek očakával, že zachovanie dejovej línie kraľujúcej v  predlohe je hlavnou a výsadnou prioritou, Fumitoshi Oizaki tejto predstave urobil škrt cez rozpočet a celý dramatický príbeh vzal svojsky a zo všadiaľ. Áno, vyrozprávanie záhadných okolností, ktoré postavili Júliu pred ťažkú voľbu, donútili Rómea vziať si život a bez príčiny i s ospravedlnením, že žiarlivosť je neúnosným bremenom, vyvraždili každého účastníka tejto tragédie, presne tak, ako aj mrazivé priblíženie stroskotanej lásky. Toto všetko je v anime Romeo x Juliet prítomné, nie však chronologicky presne. Bez Shakespearovského kontextu. S Fumitoshiovským snívaním, pretože zvrat nastane práve pri onom začiatku, kde Juliet vhupne do úlohy tajomného mládenca zachraňujúceho česť potulných divadelníkov i chudobnej vrstvy obyvateľstva, aby sa pri oslave svojich šestnástich narodenín mohla potajomky stretnúť s láskou jej života, Romeom. Na bále, ktorý má aristokratom oznámiť, že sa má Romeo Montagues v najbližšej dobe ženiť. Na bujarej oslave masiek v pôvodnej verzii patriacej práve Juliet, v japonskej interpretácii naopak, oslavujúcej zánik rodu Capuletovcov a vyzdvihujúcej masovú vraždu vykonanú práve rukou Romeovho otca.

Príbeh, ktorý odhalí základné informácie hneď v tretej časti celého anime sa však zamotáva ešte viac. Dôvodom je prítomnosť samotného Shakespeara. Dramatika vykresleného mierne parodickou formou oživujúcou však pochmúrne prostredie Neo Verony, pretože úkaz s pážacím zostrihom, elegantnou briadkou, čerstvo vytrhaným obočím a mierne hrejivým pohľadom, pri ktorom sa topia ľadovce nejedného mužského srdca, záhadne, ale aj efektívne odľahčuje bremeno hlavnej myšlienky. Komické situácie v rámci druhej dejovej línie s externým odkazom vznikajúce práve pri skúšaní maestrových hier, v ktorých sa nedobrovoľnou formou náhle ocitnú i naši hrdinovia, vedia nádherne pobaviť. Nepôsobia nanútene, bezmyšlienkovito a nepotrebne. Práve týmto zjavom prinesú osobnú úľavu nad napätým očakávaním v oblasti zvratov, čím vás privedú na pravú stopu rozuzlenia.

Avšak ani touto čerešničkou na torte nám jednotlivá symbolika v rámci záhadne objavujúcich sa postáv nekončí. Fumitoshi Oiziaki sa totižto rozhodol, že ak už má čerpať svoj masterpiece práve zo sfér anglickej uhladenosti a písanej kvality, tak sa bude musieť pán Shakespeare uspokojiť s rozhodnutím, že siahne nielen po postavách jednej literárnej hry, ale vezme si úplne všetko. Takže milovníkom renesančnej sféry neunikne, že sa v rozpätí dvadsiatych štyroch častí mihajú postavy z Hamleta, Kráľa Leara, Othella... a zase naopak, všetkým nadšencom anime s ninja tematikou zasa to, že poniektoré postavy majú až nápaditú podobnosť s Narutom (aspoň, čo sa zjavu týka), čo nemusí okamžite zapadnúť do autorovho vykreslenia Shakespearovskej drámy, no v rámci normy to naozaj vadiť nebude.

Jedno odľahčenie strieda to druhé, aby tak uľahčilo lepšie znášanie blížiaceho sa ukončenia, o ktorom snáď každý vie, že nebude patriť práve k tým najšťastnejším. No i tak vám anime ponúkne škálu nezabudnuteľných zážitkov, hoc mierne poeticky, v novodobom pohľade, s ešte sladším zamotaním a krvavejším vyústením, takže gurmánsky jazyk sa po prvýkrát v japonskej histórii nasýti. Práve preto sa stupnica hodnotenia vychádzajúca z čisto subjektívneho pohľadu na vody obľúbenosti môže pokojne, plynulo a bez zádrhelu vyšplhať na samotné maximum.

Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolami, v krajine vzdušných zámkov pána Miyazakiho a v ére ušľachtilých Ryuba, odohrala sa Exupériovská rozprávka...

Kde bolo tam bolo, žili si dvaja milenci, ktorých osud akosi zabudol milovať...

Kde bolo tam bolo, v dobách zámožnej aristokracie skončil sa príbeh večnej lásky...

Odkaz priamo na ukážku: http://www.youtube.com/watch?v=3lrze0ocaA8