TDI: Tajomstvo spadnutého výťahu

Príhovor autora

Ahojte, milí priaznivci detektívnych príbehov plných napätia a drámy! Vitajte v prvom dieli série príbehov Tria detektívov, s ktorými sa, verím, budete stretávať stále častejšie a vždy s ešte zamotanejšími príbehmi. Ako to už vždy býva, zišlo by sa aspoň stručne predstaviť hlavných hrdinov tejto série a zasvätiť vás takisto aj do prostredia, v ktorom sa nachádzajú, žijú a začínajú pátrať po záhadných veciach.
Prvým z nich je Toni Roderick. Ako jediný z partie má už 18 rokov, teda je dospelým. Najradšej si pochutná na hranolkách s pečeným syrom a tatárskou omáčkou, k tomu jablkový džús. Chodí na Univerzitu A. Pollecka v asi 20 km vzdialenom meste.
Druhým členom partie je 16-ročný David Edisson, ktorý býva nedaleko Toniho, v rodinnom dome. Jeho najobľúbenejšie jedlo sú špagety s omáčkou a syrom. Zatiaľ je jeho škola miestna stredná škola.
Poslednou, ale nie menej dôležitou, je Inga Dassová. Má 16 rokov, ako aj David Edisson, avšak je od neho staršia o 2 týždne. Inga nejaké špeciálne jedlo nemá, nedá ale dopustiť na domácu kuchyňu svojej mamky, ktorá je naozaj pestrá. Inga chodí na tú istú strednú školu, kde aj David. Po jej skončení chystá sa na vysokú školu so zameraním na psychológiu.
Všetci naši hlavní hrdinovia bývajú v mestečku Little Eden. Toni ako aj Inga bývajú v bytovke, jedine David býva v rodinnom dome so záhradou. Ich skratka TDI vznikla zo začiatočných písmen ich mien. Ostatné informácie o nich sa dozviete v nasledujúcom príbehu, ktorého názov má meno: Tajomstvo spadnutého výťahu!

Autor

Kapitola 01: Hneď na ráno

Bolo krásne pondelkové ráno. Lialo ako z krhly. Všetci školáci, ktorí sa v to ráno vybrali cestou-necestou do školy, sedeli v škole úplne premoknutí. Určite v duchu nadávali. Medzi inými takýto osud postihol aj Davida s Ingou, ktorí chodia do miestnej strednej školy neďaleko ich domovov. Inga mala celkom pokazený účes, David zasa zničené nohavice - spomienka na bezohľadného vodiča preháňajúceho sa po hlavnej ceste. Nanešťastie presne tam, kadiaľ chodí David do školy. Po zazvonení vošla profesorka do triedy. Poobhliadla sa po študentoch a sadla si. Zalistovala v triednej knihe, niečo do nej zapísala. Položila pero a zahľadela sa do neznáma. Ubehlo asi 5 minút a profesorka stále mlčky hľadela na triedu.
"Pani profesorka, stalo sa niečo?" - osmelil sa niekto z triedy. Profesorka sa strhla. Zahľadela sa smerom odkiaľ prišiel hlas a s trochou nervozity v hlase odvetila žiakom:
"Nie, nič sa nestalo. Prepáčte mi. Pokračujeme vo vyučovaní." - po týchto slovách nabrala hodina správnu šablónu a do zvonenia na prestávku sa nič mimoriadne nedialo. Zazvonilo. Profesorka odišla. V triede sa strhla debata na tému profesorkinho netradičného príchodu. David a Inga sa do nej takisto zapojili a dozvedeli sa niekoľko zaujímavých informácií. Zatiaľ však nepodložených. Profesorka mala za sebou rušný víkend. Sobota pre ňu znamenala stratu blízkeho človeka. Spôsob úmrita bol prinajmenšom záhadný - zrútenie sa výťahu z najvyššieho poschodia výškovej budovy. Polícia odbila prípad tým, že šlo o bežnú prevádzkovú chybu. Nariadila zaplatenie odškodného a prípad bez ďalších zistení uzavrela.
Toni sa mal na univerzite o niečo lepšie. Ak už o nič iné aspoň o to, že nebol premočený do poslednej nitky. Do mesta, v ktorom je univerzita, ho odviezol autobus a kým tam došli bolo po daždi. Jeho vyučovanie prebiehalo v poriadku a aj on sa takisto, ako Inga a David, tešil na schôdzku, ktorú si naplánovali na dnešný večer.

Nastal večer. Bolo niečo málo po osemnástej hodine a Toni sa pomalým krokom vybral ku Davidovi. Mali sa stretnúť o 18:15. Cestou Toni stretol Ingu a ona mu vyrozprávala všetko, čo sa dnes ráno prihodilo na prvej hodine a takisto aj zistené informácie.
Pomaly, ale isto, sa blížili ku Davidovmu domu. Boli celkom blízko. David ich už čakal. Keď ich uvidel, vykročil im oproti ako to vždy robieval a pozdravil ich. Potom ich pozval dnu, kde už bolo všetko prichystané. Výdatný olovrant nebol výnimkou. Davidova mamka dokázala na pekáči vykúzliť hotové divy, takže sa Toni s Ingou a, samozrejme, Davidom, pustili do olovrantu. Bez jeho zjedenia by ich mamka nepustila ďalej. Keď sa všetci traja do sýtosti najedli, pobrali sa do Davidovej izby. Inga vošla do izby ako prvá, za ňou vošiel David a ako posledný Toni, ktorý zatvoril dvere a sadol si ku kamarátom.
"Toni, už vieš čo sa dnes stalo v škole?" - nadhodil reč David. Toni sa pozrel na Davida a odpovedal:
"Áno, Inga mi všetko povedala. Tak ako vám, ani mne sa to nejako nezdá. Nejde o profesorku, ale o ten prípad. Mali by sme sa na to pozrieť zblízka!"
Po týchto slovách sa na Toniho David s Ingou zahľadeli so začudovaným výrazom a chvíľu im trvalo, kým sa prebrali z prekvapenia. Prvá sa prebrala Inga a opýtala sa Toniho:
"To nemyslíš vážne! Ani ma nehne. To nechaj na políciu, nech si to prešetrujú sami. Čo nás do toho? Nemáme dosť svojich starostí a ty nás ešte ťaháš ku ďalším?" Toni si ju s pokojom vypočul, chvíľu popremýšľal a povedal:
"Detektívi síce nie sme, avšak neviem, čo to má spoločné s políciou, Inga. Ak dobre viem, tak prípad uzavrela bez vyvodenia dôsledkov."
"Toni, Inga. Počúvajte. Čo by ste povedali na to, aby sme zašli do mestského novinového archívu? Tam sa snáď z novín dozvieme viac." - navrhol ostatným David a keďže Inga a Toni súhlasili, poobliekali sa a vybrali sa po ceste do novinového archívu, ktorý bol neďaleko od miesta, kde sa nachádzali. Novinový archív bola budova, kde sa v čitárni dali nájsť nové, i staršie články novín. Celý systém bol založený cez skenovanie starých novinových strán a ich ukladanie do počítačov.

Inga, David a Toni sa ocitli pred budovou novinového archívu. Inga podišla k dverám a zahľadela sa cez priezračné okno do vnútra. Bolo otvorené. David pootvoril dvere a všetci spoločne vošli do vnútra. Jediný, kto v archíve bol, je Toni. Kedysi dávnejšie potreboval zistiť údaje na záverečnú prácu a tak si potrebné informácie vyhľadal v tomto archíve. Keďže vedel, ako to tu chodí, podišiel ku službukonajúcemu pánovi a opýtal sa, či je voľný nejaký počítač.
"Hej, je voľný. Môžete ísť ďalej.." - službukonajúci bol zjavne zaneprázdnený a tak nevenoval trom návštevníkom dostatočnú pozornosť. Toni dal rukou pokyn smerom ku dverám, kde stáli Inga s Davidom. Tí podišli ku Tonimu, ktorý si medzitým našiel voľný počítač. Všetci si sadli a Toni začal vyhľadávať v počítači ústrižky novín.
"Kedy sa ten prípad stal?" - opýtal sa Toni.
"Neviem presne, Toni. Muselo to byť minulý týždeň, pretože sme mali prázdniny a pred prázdninami bola profesorka ešte v poriadku." - odpovedala Inga.
"Tak poďme pekne po poriadku." - zavelil David a Toni sa začal prehrabávať v nekonečnej databáze informácií. Už tam boli asi 20 minút, keď vtom sa dvere do archívu otvorili a vošiel muž. Odetý celý do čierneho, tvár mu zahaľovala veľká čiapka. Nikto si nového návštevníka nevšimol, len David naňho upozornil zvyšok partie. Tí sa zahľadeli na nového návštevníka len na chvíľu, pretože pokračovali v hľadaní.
"Mám to, kamaráti!" - povedal víťazne Toni a hneď si vytlačil stránku, kde sa píše o nedávnom páde výťahu vo výškovej budove. Neznámy muž v čiernom sa na Toniho pozrel a ich pohľady sa stretli. Toniho zmrazilo. Avšak keď videl okolo seba šťastné tváre Davida a Ingy, celkom zabudol na spoločný pohľad s neznámym mužom a venoval sa vytlačenej stránke. Postavil sa, za ním aj David a Inga a pobrali sa preč. Našli to, pre čo prišli. Cestou domov si všetci spoločne čítali vytlačenú stránku z novín. Písalo sa v nej o nedávnom zrútení výťahu z najvyššieho poschodia výškovej budovy v odľahlej, dosť vzdialenej časti mesta. Zo stránky sa takisto dozvedeli, že polícia na prípade pracovala 2 dni, ale vzhľadom na neúspešnosť pátrania sa rozhodli prípad uzavrieť. Jediné, čo s prípadom urobili, bolo to, že pokutovali spoločnosť, ktorá má na starosti opravu výťahov v tejto budove.

Naše trio sa dotrepalo domov. Bol neskorý podvečer a v kuchyni u Davida jeho mamka varila večeru. Hneď, ako prišli, sa vyzuli a nasmerovali svoje kroky do Davidovej izby. Nestihli si ani porozkladať svoje veci a začuli veľký rachot z vonku. Toni sa rýchlo pozrel cez okno v smere, odkiaľ sa rachot šíril a uvidel, že ide z novinového archívu.
"Je to novinový archív, vážení!" - povedal Toni a ostatní naňho prečudesne zazerali. Inga sa ozvala:
"Čo sa tam presne deje? Popíš nám to." Toni sa zahľadel cez okno a popísal im situáciu. Rachot sa šíril z novinového archívu, odkiaľ sa len pred nedávnom vrátili s úlovkom - vytlačenou novinovou stránkou o nedávnom páde výťahu.
"Niekto vychádza z archívu! Počkať, veď toho muža poznám! Ide smerom ku zastávke." - povedal stroho Toni. Zvyšok bandy sa naňho opäť čudne zatváril.
"Odkiaľ ho poznáš?"- opýtala sa Inga.
"Toni, nie je to náhodou ten muž v čiernom, ktorý bol dnes s nami v archíve? Zdal sa mi byť podozrivý!"
"Výborne, David! Je to on. Mne sa zdal podozrivý už od začiatku! Rýchlo, musíme ísť za ním." Medzitým sa z novinového archívu začala ozývať poplašná siréna, ktorá oznamovala miestnej polícii, že niečo nie je v poriadku.
"Kto vie, čo v tom archíve hľadal. Veď tam nie je nič cenné.." - dodal David, ale Inga ho doplnila: ".. okrem informácií!"
"A tie hrajú veľmi vážnu úlohu!" - povedal Toni a pokynom ukázal na schody. Zrazu sa však ozvala Davidova mamka so slovami:
"Mládež, večera je na stole! Príďte sa najesť."
"Tak, mládež, zdá sa mi, že to na dnes budeme musieť odložiť." - povedal skleslo a s trochou hnevu David, pretože jeho mamka ich pripravila o nočnú sledovačku neznámeho muža. Zišli teda dolu. Pri vchode do kuchyne ich už čakala mamka, ktorá im prichystala vynikajúcu večeru. Všetci pri jej jedení zabudli na hnev a tešili sa, že sa konečne poriadne najedia. Po niekoľkých minútach mamka vyšla z kuchyne.
"Super!" - povedal David po chvíľke ticha, "Mamka si išla už ľahnúť. Máme šancu!"
"Odkiaľ vieš, že si išla ľahnúť?" - opýtala sa nedôverčivo Inga. David sa na ňu pozrel a odpovedal jej:
"Pretože ona takto skoro chodí spať vždy."
"Pśśt!" - zahriakol ich Toni. Bál sa totiž, že by táto menšia hádka prerástla do väčšej a mali by po naskytnutej sa šanci.
"Rýchlo! Poďme sa obliecť a potichu vyjdeme zadným vchodom!" - povedal Toni. David s Ingou a, samozrejme, Tonim, sa potichu po špičkách presunuli ku vchodovým dverám, kde odpočívali ich topánky a kabáty.
"Oblečte sa teplo. Zdá sa, že toto bude dlhá noc!" - prorokoval David. Keď boli všetci oblečení, odomkli už zamknuté dvere a vyšli von.
"David, zbehni ešte pre svoje vysielačky, ktoré si dostal k narodeninám. Možno ich budeme potrebovať." - povedal Davidovi Toni. David naňho zazrel, ale už vyšiel po schodoch a bol by sa vrátil, keby v tej chvíli nevyšla zo spálne jeho mamka.
"David, kde si sa to obliekol?"
"Idem von mami. S Ingou a Tonim."
"Nič také sa nekoná, David! Odkáž svojim kamarátom, že ty nikam nejdeš. Neželám si, aby si sa túlal neskoro večer po vonku!" David po týchto slovách zostal smutný. Vybehol ešte do izby, nenápadne vzal vysielačky a šiel ku dverám. Zavolal tajne Toniho a Ingu a povedal im:
"Mamka ma chytila. Nemôžem ísť s vami. Aspoň teraz nie. Myslí si, že sa s vami lúčim. Zoberte si tieto vysielačky, budete ich potrebovať."
"Ďakujeme David! Máš to u mňa." -povedal Toni, rozlúčil sa s Davidom a spolu s Ingou sa vydali smerom k miestu, kde videli ísť neznámeho muža.

(pokračovanie niekedy nabudúce)