Stromy a netopiere

Obdivujem netopiere.

Nie sú ochotné vysedávať na vajíčkach. Uštedrujú tvrdý výsmech vtáčej ríši.

Nestarajú sa o dedičstvo rodu cicavcov a kľudne si lietajú. 

Tvory ohrozené vyhynutím.

Rebeli  na ústupe.

Ich počet je nižší, ako počet hojdacích koníkov.

Tie sú milé ku všetkým.

Statočne držia hubu a krok.

V lužných lesoch si topole a vŕby dôstojne stoja nad korytom rieky a je to tichá rodinná oslava, keď ich voda zaleje. A v čase sucha, keď sa prúd stiahne hlbšie do koryta, v nemej spolupatričnosti žijú tieto dreviny iba spomienkam na sviatok.

(A možno aj moja existencia je súčasťou týchto stromov.  Haluz.)

Hrdosť je aj v sklonenej korune.

Nikto nepochopí  osobnosť drevín a neprečíta ich myšlienky, kým počítajú tok rieky a milióny hektolitrov vody...