Tebe

Tebe

Rád by som listoval v stránkach tvojho života,
aby som poznal kde je šťastie a kde clivota.

Rád by som poznať kapitoly jak moje vlastné,
rád by som každý deň ti písať básne.
/tak teraz táto jedinou je, vrtkavá je šťastena/

Rád by som vstával s tebou na svitaní,
i počul šepot listov pod nohami.

A počuť zvony na morskom pobreží,
myslieť, že na tom jedinom teraz záleží.

Dnes si vraj /ne/šťastná s iným,
je to tak
a mal by som mať pocit,
že mi ušiel vlak.

A clivota len vyškiera sa mi práve,
vraj Boh má pre každého dve tváre.

Tú čo ti dáva a miluje ťa,
a tú,
čo ťa vychováva stať sa lepším človekom.

A často hľadím na tú druhú,
oči plné sĺz,
však viem, že Bojovník sa skrz mňa díva,
ktorý verí, že raz príde chvíľa,
s tebou snáď
niekde inde budem stáť.

Len vlastný sľub
bude sa mi chvieť na perách.
A tvojich šťastných očí
vidieť a čítať,
čo tak dávno bolo,
povedané,
precítené,
prebolené
ale nepoznané.

A vtedy Boh sa pozrie prvou tvárou
a požehnanie snáď dá len nám dvom.
Na cestu bude znieť ten morský zvon
a naše oči prezradia nám tajomstiev len pár,
jak dlho hľadal som v množstve ľudí
tvoju tvár.