Muž bez tváre

Ako keď zo stromov sa vanie vietor, 

opustenie a pak pád.

Dotyky spojení čias

a mapy ciest, či ľudských trás.

V krajine, ktorá púšťou je,

ženie sa ľudský tvor.

Muž bez tváre

už nemá v očiach žiaden vzdor.

Stromy, tráva, kvety, 

ľudské životy rodiace sa v tieni.

Všetko ubieha okolo nás,

len čas stojí a nemení sa.

Kráča tou krajinou, snáď beží.

Nechápe dotyky nehy.

Odkloniac tvár,

mohol by si si pomyslieť,

únik ciest a žiadna odpoveď.

A už len púšť bez tváre,

ako oholená smrť

ako križovatka ciest na dlani,

z ktorej nemôžeš uniknúť.