Mesiac svieti na tvoje uvahy

Si tu len ty a mesačný svit

na okno píšeš pár svojich chýb.

Zo samoty šiješ si kabát

márne to čo stratila si hľadáš.

Noc je príliš temná, čakáš deň,

keď otočíš sa a „Zbohom!" zašepkáš len.

Dúfala si, že tento deň nepríde,

sama ostala si, tak o čo ti ide?

Už nie ste vy, si len ty,

že ste boli spolu zabudni.

Dážď na okno kreslí obraz

jeho dôveru chceš získať zas.

Sama blúdiš nocami

naťahuješ ruku za hviezdami.

Jednu si chceš zobrať a pritisnúť na hruď,

uzatváraš okolo seba dosť bludný kruh.

Už len slza osolí ti líce,

nebola ani jedna, teraz sú ich tisíce.

Pozdvihni tvár k nebesám,

čo hľadáš nájdeš tam.

Nebude tam on, ani malinký kúsok, ale poznanie

nebo je modré, život krásny, zabudni na umieranie.

Čo tam potom či sama si

aj iným predsa rozbili sny.