Horiaci kôň

červeno-čierny pokrčený papier,

na bielom stole, niekde v tichej bielej izbe,

to si ty!

Chudé kolená skrčené a výraz tváre,

čo uzrel temnoty.

Zbytočná pieseň v hlave hrá,

zbytočne na ten obraz pozeráš!

Trpená bieda,

ľudská slabosť,

čo neláme, neláme,

práchnivú kosť!

Sebecké utrpenie!

Sebecká nenávisť,

tak skús zadusiť oheň v duši,

skús ukázať cestu, kadiaľ ísť!

Zbytočná pieseň v hlave hrá,

zbytočne hľadáš písmená!

Všetko sa stráca,

môžeš sa nadýchnuť??

Prečo však zrazu, prečo?

Prečo z pľúc strácaš vzduch?

Prečo hľadáš,

keď papier dohára,

prečo si žiadaš zázrak tam,

kde je čierna tma.

Prečo sa pýtaš,

keď už niet...nikoho,

na tých pár viet...

Na nič!