Láska na dva krát

Ani si neplakala
keď som ti do ucha
zašepkal motlidbu zo štyroch strán.

Máš uši netopiera
počuješ nepo-ču-teľné
nepo-uč-i-teľné.
I jahody rásť, i náušnice padať.

Som zaviazaný duchom hory
okolo ktorej nakreslila si kruh;
ale preťal som ho štvorakým mečom.

Jazdec na koni zaprel sa zrakom,
aby otvoril skalu
a z nej padajúci oceán.

Ty si mu česala vlasy
podopierala ho v kolene;
ale kopyto zarylo sa ti ostro do bokov.

Náučný chodník
po ktorom rozlievali sa riadky denníka
končil roztrhnutou stranou.

Príbeh však pokračuje-
počuješ pery ohýbať sa nad slovom?
Tvoje obnažené plecia trepotajú sa mi
na končeku jazyka.