..život s bábikami..
Spisovateľ/ka: littlewitch | Vložené dňa: 5. septembra 2010
http://citanie.madness.sk/view-31364.php
http://citanie.madness.sk/view-31364.php
I.
..chcel si vedieť, aké to je..chcel si vedieť, prečo je to hrana...
..uvažuješ, ako veľmi je to nebezpečné..nie, neboj..
je to...
..je...do konca...
..a ďalej je len biely sneh a čierna obloha...
...môj život s bábikami...
..začína, ako nejaká rozprávka...
zasmej sa, kým je na to vhodný odstavec..možno už iný nepríde...
Jedného dňa sa do môho života vkradol doposiaľ nepoznaný pocit.
Odháňala som ho vždy niečim, čo bolo po ruke, prácou, smiechom, jedlom..
..ale bol silnejší, vliezol pod kožu a šíril sa telom...
..vkradol sa do hlavy, srdca a vysal dušu..klišé?
Možno...tak sa usmej!
Len u mňa, sa úsmev strácal..svet pustol a tiché trápenie, bez slov...
..zamknutá vo svojom svete, len spánkom oslobodená..a sny...
zrazu neprichádzali...
ťažké slová skameneli vo vnútri , nechcela som obťažovať...
prestala som komunikovať...
..ach..musela som ísť von!
Zo svojej tichej bolesti, ako pomôcť?
II.
Vtedy prvýkrát vstúpili do môjho života bábiky..nenápadne tíško...
a ja som zrazu mohla spať..KONEČNE..bolesť, čo hlodala mi dušu, bola preč..
..nič na tom, že s ľuďmi slovo nepoviem...čo na tom??
Mám bábiky, a to mi stačí...pomohli,
Mám bábiky, a to mi stačí...pomohli,
keď bolo zle...
pomohli...
..že spala som príliš?...
..som trochu chorá..pred kým sa chcem ospravedlniť??
Pred kým?
Nie nemusím...život ide stranou...všetko..
nič nepotrebujem, len trochu bábik a spánok..nič viac, len pokoj v duši, čo nenápadne sa menil...
...na prázdno..
..a bábiky..hrám s nimi nebezpečnú hru..viem..
III.
Pre ďalšie schopná klamať podvádzať....pre ne urobím čokoľvek!
..a to prázdno...nevnímam, okolie..podivné pohľady..
vravia, že umieram...smejem sa im do očí strašidelným smiechom..
bolestným..NIE!
To nie je pravda...že nejem?
Ach nie som hladná, len po spánku..a smäd?
Pokoj je mi nadovšetko...
..že mi je dobre po bábikách?
To zrazu vadí?
To je zlé?
Čo je to zlo?
IV.
Bábiky ukážu mi okraj priepasti...sedím nad ním,
so zvesenými nohami...naivné!
Pár chvíľ, pár okamihov...
..pár vystrašených očí...ťahajúc ma k zhovievavým očiam...
..krotiteľa duší..aké výstižné..na nič nečakám viac,
ako na tých pár naškriabaných slov...
Bábiky!
Usmev, radosť...som zachránená!!
..len lekárove slová znejú mi..
už nič nebude tak, ako predtým...už nič
..si závislá...a budeš..obdobie..
prekonáme..útržky slov..
kontroly..
priatelia..
papieriky ..už žiadne kombinácie,
žiadne predávkovanie!
...a bábiky??
Berú mi všetko, pocity, úsmev, slzy...
zamknú vo mne a nedovolia nič!
Moja tvár..pohyby...automat....necítim nič...a čo chcem???
Čo sa sťažujem???
Čo sa sťažujem???
Takto som to chcela...prázdna pokojná tvár, telo - schranka...toto som chcela???
...som bábika...
Monela 
19. septembra 2010 22:54:48
