Milá Fem 1
http://citanie.madness.sk/view-31423.php
Milá Fem 1
Milá Fem. Nevieš si ani predstaviť, ako veľmi ma bolia moje vlastné slová, ktoré padajú na tvoju adresu. Je to moja terajšia najväčšia bolesť. Zdá sa mi, že sa každú chvíľu rozsypem ako domček z karát. Prečo je to tak? Myslím si, že sa stále vo veľkej miere opieram o ženu. Ale kto je táto žena a kde je? Je to moja mama, alebo len istá časť mojej osobnosti, alebo si to ty? To naozaj neviem bližšie posúdiť.
Moje slovné výpady, snáď aj urážky alebo pohŕdanie - to všetko sú zbrane malého chlapca, ktorý urputne bojuje za sebaurčenie, sebavymedzenie a nezávislosť. A jediný spôsob, ako včleniť toto moje odštiepené malé ja do celku svojej osobnosti je nechať tohto chlapčeka prejavovať sa takého, aký je.
A aký je? Je krehký, voči žene takmer bezradný - je obkľúčený dlho potlačovanými citmi, ako kladnými, tak i zápornými, je krutý, pretože to je akoby jediný spôsob správania sa k žene, ktorý som odkukal vo svojom detstve u rodičov. Doteraz som tohto malého chlapca v sebe potlačoval - bolo mi nepríjemné a ešte stále mi je, cítiť sa vo vzťahu k žene násilnícky, cítiť, že ubližujem a zraňujem, že jediným prejavom lásky k žene je moje pohŕdania a nenávisť.
Teraz som si však stanovil cestu - chcem rásť i na tomto mieste mojej duše! Ako to dosiahnuť? Prestať zo svojho vedomia vytlačovať násilnícke sklony a nechať ich uzrieť svetlo sveta. Preto som voči tebe tak kritický! Nemysli si, že je to ľahká cesta - veď si len vyskúšaj byť niekedy na niekoho vedome "zlá". Nevidím však iné východisko ako osobnostne a ľudsky zrieť.
Som rád, že sa rázne brániš - tak si hráš svoju úlohu v našom vzťahu, v tejto komédii života, ktorá ti prináleží. Verím tomu, že ťa napriek bolesti moja úprimnosť obohatí.
Predtým som ti negatívne city vyjadroval vždy akosi pridusene, nepriamo, skôr citovým nátlakom, teraz to robím priamo, tak ako sú city uložené v mojom srdci, odhaľujem ti vrstvu po vrstve.