Milá Fem 3
http://citanie.madness.sk/view-31446.php
Neviem s určitosťou povedať, prečo sa púšťam písať ti list. Sledujem skôr inštinktívne pohnútky svojho vnútra, akoby som chcel dosiahnuť niečo vedomé.
Som v Ženeve, na návšteve u Zozulu Bého. Cítim, ako na mňa dolieha nezmenšujúca sa ťažoba, ktorá by snáď mohla súvisieť i s tým, čo nás stretlo minulého leta na spoločnej ceste do Štátov.
Prečo si to myslím? Pretože cesta, na ktorú som sa vydal v týchto dňoch je mojou prvou cestou po tých dramatických udalostiach a vnímam ju ako pradivko naväzujúce na môj cestovateľský život, ktorý bol tak násilne prerušený. Myslím tým nezhodu medzi nami, ktorá sa na ceste prejavila v plnej miere. Vraciam sa teda na miesta svojej duše, ktoré sa na pár rokov odmlčali v raste.
Nie je to jednoduché - znovu oživiť miesta zvyknuté na pohodlie. Prebúdzanie k životu je sprevádzané bolesťou, ktorú len ťažko znášam.
Otváram sa ti na miestach, na ktoré som už nechcel vkročiť ani ja sám. Je zvláštne, ako veľa pre mňa doteraz znamenáš, hoci sa tak málo vídame. Ale rojčím o tom, že tento úkaz je obojstranný - keď si ťa vybavím vo svojej obrazotvornosti, zdá sa mi, že i ja ešte stále zaujímam v tvojom živote významné miesto.
Lenže ty nechceš nič počuť o našom opätovnom zblížení sa - na jednej strane ti rozumiem, aj pre mňa je ťažko prijateľná predstava, že by sme sa mohli zase ocitnúť príliš blízko seba, na strane druhej ma zraňuje tvoj kategorický postoj.
Áno, chcel som sa úplne oslobodiť od tvojho vplyvu, už som nechcel viac o tebe premýšľať, už som ťa nechcel cítiť tak hlboko v sebe. A neváhal som pritom použiť ani hrubé spôsoby. Ale ukazuje sa mi, že si natoľko vklinená do mojej duše, že nemôžem chcieť zbaviť sa obrazu, ktorý si vo mne zanechala, ak len chcem sám seba udržať pri zdravom vedomí. Aspoň teraz to zdá sa ešte nejde, nie naraz, len pomaly, postupne - hovoria tomu aj liečenie časom; ach, aké mi je to len protivné - nečinne čakať až sa sily prírody znova rozhodnú udeliť mi milosť.
Som teda vazalom vlastného osudu! Takto vždy s tebou spolunažívam, či už si nablízku, alebo nedosažiteľne vzdialená.