Práca šľachtí človeka (a hlavne študenta)

,,Som chudobný študent", ako o sebe tvrdia všetci takí ako ja. Netreba sedieť doma na „riti", ale vziať lopatu či krompáč a robiť! To je krutá predstava. Ale radšej som sa po niečom pozrela. No dobre, tak moja snaha spočívala v tom, že som šla do Tesca, vypísala dotazník a tupo čakala.

Keď ma to už prestávalo baviť, no popravde, keď som na to zabudla, zrazu zazvonil mobil, číslo utajené. V pozvánke znelo sobota, 9:30. No, po náročnom piatku som na tom pohovore musela vyzerať úžasne. Ale zjavne som uspela, keď ma pozvali podpísať zmluvu. Najprv som si však musela vybaviť všemožné množstvo papierov k tomu potrebných. Mala som ich priniesť v utorok. Samozrejme sa mi to podarilo až v piatok. Všetko (ako v rozprávke) však dopadlo dobre a ja som podpísala zmluvu na rok. No na moju smolu som musela nastúpiť hneď na druhý deň. A zasa po piatku.

V pokladni však nie je žiadna zábava. Tlačidlá, kódy, kódy, pečivo, zelenina, kódy, tlačidlá a stále to isté dookola. cítila som sa ako prvák na ZŠ. Pozerala som hlúpo okolo seba a ničomu nerozumela. Po dvoch hodinách intenzívneho státia a zívania by som si už hádam aj sadla a skúsila to. Budiš. Celkom mi to šlo. Na konci som bola v pluse.

Sem-tam zabudnem vydať, sem-tam zle nablokujem, sem-tam všetko popletiem, ale kolektív je dobrý. Pracujem tam niečo cez 2 týždne, mám za sebou prvú výplatu (za dva dni) a som spokojná. Každú stredu, štvrtok, sobotu a nedeľu sa teším na poobedie v práci. A to myslím vážne. Stretávam tam množstvo zaujímavých ľudí, ale aj takých, čo mi lezú na nervy, no páči sa mi tam.

            Týmto chcem poďakovať celej Ružomberskej spoločnosti, ktorú som tam stretla, ktorí mi pomohli, s ktorými sa smejem a hlavne tím, ktorí majú so mnou toľko trpezlivosti. Lebo som aká som...

A keďže práca šľachtí človeka, urobila tak aj so mnou. Veľa som spoznala, veľa som sa naučila, no ešte viac mi to dalo do života.