že sa drobí na ortuť
je slabé vrásnenie
milimetrov v koži
je sila ktorou si mi
natrela dvere zo strechy
povlakom pre nohy námesačných
ľahúčko lomí a
rozhadzuje ticho balkónov
na priesvitnom zábradlí
mesiac
potom čo ovládol
môj balans
vsadený do teba
zíva šerom
z lietajúceho papiera
mäkko túli
polospiace getá
a nedelí chodníky
tam kde si
Hodnotiť a komentovať literárne príspevky môže len registrovaný užívateľ.
Invisible 
27. decembra 2013 14:38:55
rohlík 14. septembra 2010 09:27:16
victor 14. septembra 2010 09:59:50
MarK. 14. septembra 2010 07:42:52
victor 14. septembra 2010 10:00:26
Ján Marton 14. septembra 2010 07:38:53
Ján Marton 14. septembra 2010 07:37:49
victor 14. septembra 2010 09:58:45
dandan 13. septembra 2010 16:58:28
victor 13. septembra 2010 23:37:31
maaty 13. septembra 2010 21:25:52
dandan 14. septembra 2010 09:21:36
maaty 14. septembra 2010 09:42:44
dandan 14. septembra 2010 09:50:43
victor 13. septembra 2010 23:38:00
k 13. septembra 2010 16:45:58
victor 13. septembra 2010 23:35:58
denisa 13. septembra 2010 15:09:06
victor 13. septembra 2010 23:35:19
paula.l 13. septembra 2010 14:45:01
victor 13. septembra 2010 23:34:36
maaty 13. septembra 2010 14:23:03
