vlásie

vrátil som sa
v rabovaní jediného svojho stonu
v niečom čo nesmiem pomenovať inak
ako
vlásie
no
nie som to celkom ja
nemusím sa prebrať
nepotrebujem
podfúknuť svoje choré telo
až malátne vytečie
z virtuálnych perín
k svetelnej bytosti s nevýslovným hrudníkom
samo sa vznesie
oproti zaskleným medzerám
oproti mojim
ľahostajným viečkam

toto ale nie je
dovidenia
moje číre lúčenie
sa nájde na kremennom chodníku
roztiahnuté teplom
do tvaru náruče
žiarim aj tak
už teraz
a vykašliavam nasúkané temné kobylky
s rozmarnou kresbou umierajúcich Inkov
na riadkoch ich krídel
občas som totiž náčelník
čo odpadol do člnov zlata
občas som totiž náčelník čo prepichol chlpatý kokosový chrbát
a vykázal z neho noc
teraz som ale chorý
a
chcem
vo vlne svojho jediného povzdychu
poodchýliť šťavnaté kyslíkové dvorce
a pomaly
ísť
do mäkkého
iskrenia
načechrať sa tam ako
vlásie
liečiť sa
a kobylky
mrviace sa pod vážnosťou mojich mokrých pľúc
zrazu
zchrumkavejú
na uchopiteľnú
nádheru